Kúpiť, vyhodiť alebo darovať? Trnavská Baterkáreň bije na poplach pred ultrarýchlou módou
Mnohí z nás to poznajú: urobíme čistku v šatníku, pobalíme tašky s nenoseným oblečením a s dobrým pocitom ich odnesieme na charitu či do komunitného centra. Čo sa však stane, keď takýchto tašiek dorazia desiatky a väčšina z nich má najlepšie časy dávno za sebou? O narastajúcom probléme s nekvalitným textilom, plných skladoch a nových pravidlách darovania hovorila v štúdiu Trnavského rádia zakladateľka a zástupkyňa komunitného reuse centra Baterkáreň Simona Hlaváčová.
Zatiaľ čo kedysi bolo darovanie oblečenia vnímané ako jednoznačný dobrý skutok, dnes sa situácia dramaticky mení. Nástup lacnej a ultrarýchlej módy zaplavuje trh obrovským množstvom odevov, ktoré nevydržia viac ako pár praní. Trnavská Baterkáreň tento trend pociťuje priamo vo svojich skladoch už od svojho otvorenia v roku 2019.
"My už kupujeme odpad. Prečo to volám odpad je, že väčšinou je to nekvalitná textília, napríklad samá viskóza či polyester, ktoré nevedia dobre držať tvar ani farbu. Bohužiaľ, niekedy si tak trošičku čistíme svedomie: veď toto darujem a pôjdem si nakúpiť ďalších 40 kúskov. Potrebujeme však, aby sa naši spotrebitelia a spotrebovateľky začali pozerať na to, čo už nakupujú,“ upozorňuje v rozhovore Simona Hlaváčová.
Baterkáreň nie je zberný dvor
Veľká časť darovaných vecí, ktoré ľudia prinášajú, nie je v stave vhodnom na ďalšie nosenie ani na výmenu. Baterkáreň venovala uplynulé mesiace intenzívnemu triedeniu a upratovaniu skladov, keďže objem textilu presiahol ich personálne aj priestorové kapacity. Ešte väčšou záťažou sú tašky a vrecia pohodené priamo pred dverami prevádzky.
"Nie sme zberný dvor, nie je to slušné. Je potrebné si uvedomiť, že všetko, čo k nám prinesiete, musíme skontrolovať a hľadať spôsob, ako to vrátiť späť do obehu. Keď nám necháte štyri vrecia odpadu pred Baterkárňou, tak ja za ten odpad musím platiť,“ vysvetľuje Hlaváčová finančnú a organizačnú záťaž komunitného centra. Za odvoz a likvidáciu znehodnoteného textilu totiž platí samotné centrum z vlastných zdrojov, čo ohrozuje jeho fungovanie.
Recyklácia planétu nezachráni, musíme znížiť spotrebu
Podľa európskych štatistík pripadá na jedného obyvateľa EÚ priemerne 19 kilogramov nového textilu ročne a až 85 % z neho končí v zmesovom odpade. Globálne správy zároveň potvrdzujú, že na nové textilné vlákna sa recykluje menej ako 1 % materiálu. Zmesové materiály, gombíky, zipsy a syntetika navyše spracovanie výrazne komplikujú.
"Dávame peniaze do textílií, ktoré nie sú kvalitné, stoja päť eur a párkrát ich operieme. Veľká časť šatníka je zamorená vecami, ktoré nenosíme, a potom sa ich chceme zodpovedne zbaviť. Skôr by sme sa však mali zamyslieť nad tým, čo podporujeme. Recyklácia je iba posun problému o pár rokov. Recyklácia nie je riešenie. Riešenie je znížiť spotrebu,“ zdôrazňuje Simona Hlaváčová.
Nové pravidlá v Baterkárni: Pravidlo dvoch tašiek
Aby Baterkáreň zvládla nápor a zachovala zmysel komunitného zdieľania, zaviedla prísnejšie pravidlá preberania odevov:
- Iba 3 dni v mesiaci: Veci sa preberajú výhradne od stredy do piatka počas týždňa, v ktorom sa koná swap.
- Kapacitný limit: Jedna osoba môže priniesť maximálne dve bežné tašky oblečenia.
- Osobná kontrola na mieste: Každý kúsok personál vizuálne preberie a poškodené či znečistené veci odmietne.
- Zlaté pravidlo darovania: Do Baterkárne patria len veci čisté, funkčné a zachovalé, presne v takom stave, v akom by ste ich bez váhania podarovali sestre, mame alebo dobrej kamarátke.
Popri swapoch Baterkáreň organizuje aj obľúbené stretnutia Repair Café. Tam si ľudia môžu pokazené predmety sami opraviť a predĺžiť im život. Téma cirkulárnej ekonomiky a opätovného využívania vecí rezonuje aj v pripravovanej celoslovenskej kampani a publikácii Slovensko je reuse, ktorá prinesie praktické inšpirácie pre každodenný život bez zbytočného nakupovania.


