10. október patrí duševnému zdraviu: Prečo nás zlé správy ničia a ako z toho von?
Otvoríte ráno telefón a z každej strany na vás vyskočí klimatická kríza, vojny či nešťastia. Výsledkom býva nepríjemný pocit, že svet ide dolu vodou a nemá zmysel sa o nič snažiť.
V trnavskej Baterkárni sa rozhodli ukázať aj druhú stranu mince a cez projekt "Dobré správy z klímy" prinášajú overené fakty, ktoré nám vracajú nádej.
Prirodzenou ľudskou vlastnosťou je, že náš mozog venuje väčšiu pozornosť hrozbám. Tento jav sa nazýva "negativity bias" a v dnešnej digitálnej dobe ho ešte viac umocňujú algoritmy sociálnych sietí. Tie sú nastavené tak, aby v nás vyvolávali čo najsilnejšie emócie a udržali si našu pozornosť
"Bohužiaľ, keďže sme takmer všetci závislí na sociálnych sieťach, ich algoritmy fungujú tak, že najviac sa reaguje na veci vyvolávajúce emócie, a to sú najčastejšie negatívne a frustrujúce správy. Bijú sa o našu pozornosť a tie negatívnejšie, žiaľ, vyhrávajú,“ opisuje Simona Hlaváčová z Trnavskej Baterkárne.
Z "doomscrollingu" vystrelí kortizol
Neustále prechádzanie negatívnych príspevkov známe ako "doomscrolling" má priamy vplyv na našu nervovú sústavu. Zvyšuje sa hladina stresového hormónu kortizolu a my zaspávame či vstávame s pociťom úzkosti a vyčerpania.
Riešením však nie je zakryť si oči pred svetom ani predstierať, že problémy neexistujú. Cieľom je vidieť celý obraz vrátane riešení, ktoré už dnes fungujú. "Nehovoríme, aby ľudia úplne vypli správy na svete, ani si nenasadzujeme ružové okuliare. Potrebujeme však aj trošku dobrých správ, lebo tie sa na svete dejú. Je kopec skvelých ľudí, komunít a aktivít aj na Slovensku a v Trnave. Potrebujeme o nich počuť, aby sme neboli v neustálom zúfalstve, ale verili, že aj ten zajtrašok príde a riešenia existujú.“
Overené fakty, nie naivná pozitivita
V rámci dobrovoľníckeho projektu "Dobré správy z klímy", za ktorým stoja aj dobrovoľníčky Karolínka a Andrejka z OZ SaUvedom, prináša Baterkáreň na sociálne siete pravidelný občasník overených noviniek.
Nejde o žiadne motivačné frázy, ale o konkrétne výskumy a dáta. Vedci napríklad zistili, že semená stromu Moringa dokážu z vody odstrániť až 98 % mikroplastov, alebo že prázdne mestské plochy a strechy v Európe by dokázali pokryť 28 % dopytu po ovocí a zelenine pre 190 miliónov ľudí.
Duševné zdravie je rovnako dôležité ako to fyzické
S témou prijímania informácií úzko súvisí aj Svetový deň duševného zdravia (10. október). V Baterkárni pripomínajú, že starostlivosť o psychiku by mala byť našou prirodzenou prioritou. "Aj duševné zdravie je zdravie. Keď si zlomíme nohu, ideme k doktorovi. Keď sa necítime dobre psychicky, povieme si, že to prejde. Nie je normálne, keď máme úzkosti a sme v neustálom strese je úplne v poriadku a fér vypýtať si pomoc.“
Ako si dopriať oddych a prinavrátiť pohodu?
Simona Hlaváčová odporúča vytvoriť si každý deň aspoň 15-minútovú chvíľku pre seba bez neustáleho toku správ a upozornení z telefónu. Namiesto večerného skrolovania sociálnych sietí pomáha siahnuť po knihe, vymaľovávankách, prechádzke v prírode či počúvaní vtáčieho spevu.
Pravidelné Dobré správy z klímy nájdete na sociálnych sieťach Baterkárne a OZ SaUvedom. Projekt je zároveň otvorený pre nových dobrovoľníkov, ktorí by chceli priložiť ruku k dielu a naučiť sa vyhľadávať konštruktívne informácie.
Fotogaléria
