Rýchle správy

Novodobá história je spojená s dátumom 24. decembra 1818 a piesňou Tichá noc, Stille Nacht či Silent Night, ktorá patrí k Vianociam už 207 rokov. V nemeckom origináli ako Stille Nacht, heilige Nacht bola pôvodne napísaná ako báseň už v roku 1816, jej autorom bol kňaz Joseph Mohr. Dva roky nato napísal Franz Xaver Gruber, organista na fare v dedine Oberndorf pri Salzburgu, melódiu, stihol to urobiť počas jedného dňa. Prvýkrát zaznela na polnočnej omši 24. decembra 1818 v Oberndorfe. Zahrali ju v obsadení pre dva sólové hlasy, zbor a gitarový sprievod, pretože kostolný organ nebol v tých dňoch funkčný. Kožené vaky na ňom prehrýzli myši, a tak ju organista zahral iba na gitare.

Tichá noc vyšla u nás v roku 1973 vo vydavateľstve Opus, malá platňa Dariny Laščiakovej s piesňami Tichá noc a Uspávanka. S dvojicou skladieb Vianočná pieseň a Zima na saniach prišiel herec a spevák Michal Dočolomanský.

V roku 1993 vydala skupina Tublatanka album Poďme bratia do Betlehema, ktorý v tej dobe vzbudil veľkú pozornosť vďaka rockovej úprave vianočných piesní.

Známe sú Každý deň budú vraj Vianoce, duet skupiny Lojzo a Mira Žbirku z roku 1991, Vianočný Karol skupiny Hex (1997), z tých novších sú to Vianočná (O prímerí) Mira Žbirku, Vianočná v podaní Jany Kirschner, Vianočné šalali Simony Magušinovej či Čas vianočný skupiny Gladiator.

Záchranári ubezpečujú, že pri zaseknutej kostičke nejde o život ohrozujúci stav. "Dobrou správou je, že rybacia kosť nemôže upchať dýchacie cesty a viesť k duseniu,“ dodali. 

V prípade, že bolesť neprechádza a pocit zaseknutia v krku zostáva, je podľa odborníkov vhodné navštíviť urgent. "Tam sa vedia do hrdla pozrieť, a ak sa tam kosť naozaj nachádza, tak ju vedia pomocou pinzety vytiahnuť von,“ doplnil prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák. 

Zároveň odporúča sa počas Vianoc neprejedať. Po štedrovečernej večeri podľa jeho slov tráveniu najviac pomôže prechádzka. "Ak sme to už s tým jedlom prehnali, tak je vhodné skonzumovať nejaký sýtený nápoj, ktorý dokáže to trávenie urýchliť, ideálne kolový nápoj, ktorý ešte svojimi kyselinami dokáže tú stravu rýchlejšie rozložiť. Máme aj nejaké tablety, ktoré nám dokážu zrýchliť trávenie, ale k tým by som sa uchyľoval až pri ľuďoch, ktorí majú nejaké diagnostikované tráviace ťažkosti,“ dodal záchranár. 

V minulosti hostila MS v hokejbale dvakrát Bratislava (1996 a 2011) a raz Zvolen (1999). V roku 2026 sa svetová hokejbalová špička stretne v Ostrave. Šampionát o dva roky by sa mal hrať v Bratislave, momentálne prebiehajú rokovania s rôznymi stranami. "MS sme už organizovali na západe, v strede i na východe Slovenska, preto sa teraz prikláňame opäť k organizácii v hlavnom meste. To nám ponúka potrebnú infraštruktúru i záujem partnerov a spoluprácu s mestom, bez toho by to nešlo. Je to naša priorita, ale záujem organizovať MS majú aj ďalšie mestá, necháme si určite otvorené možnosti. Verejnosť budeme o výsledkoch informovať čo najskôr,“ povedal pre TASR prezident Slovenskej hokejbalovej únie Miroslav Dragun.

Slovensko bude v roku 2026 organizovať aj šampionát juniorov do 16 a 18 rokov, hrať sa bude v Banskej Bystrici. Medzinárodná hokejbalová federácie (ISBHF) sa rozhodla po šiestich rokoch opäť organizovať MS v nepárnych rokoch, šampionáty sa konajú každé dva roky. Po roku 2019 sa však konali pre pandémiu koronavírusu v roku 2022 a 2024, budúcoročný turnaj v Ostrave je posledný, ktorý sa uskutoční v párnych rokoch. 

Súhrnná hodnota týchto dvoch projektov je viac než 413.000 eur. Informoval o tom Martin Palkovič z KOCR Trnavský kraj.

Celkový rozpočet projektu s názvom Dom hudby a jeho príbehy je viac ako 316.000 eur. Spoluúčasť KOCR Trnavský kraj je desať percent. "Z jednej najstarších historických pivníc v Trnave vznikne zaujímavá multimediálna prezentácia na priblíženie hudobnej histórie Trnavy so stálou ponukou pre návštevníkov,“ povedala výkonná riaditeľka KOCR Trnavský kraj Agáta Mikulová. 

Fond na podporu cestovného ruchu poskytne 87.000 eur aj na výstavbu altánku v lokalite Vlčiareň v Smolenickom krase. Aktuálny prístrešok je v zlom technickom stave. Nový altánok poslúži nielen turistom, ale bude vhodný aj na tvorivé dielne v prírode a zážitkové vzdelávanie. Projekt počíta s osadením turistickej mapy, ktorá doposiaľ v tejto lokalite chýbala. Rozpočet projektu je viac ako 97.000 eur.
 

Jej najvýznamnejšou a najpočúvanejšou reláciou bol Najkrajší klenot, v ktorej účinkovalo množstvo osobností slovenského kultúrneho života. Okrem toho je autorkou viacerých rozhlasových pásiem a dramatizácií. Ako redaktorka stála aj pri prvých slovenských kvadrofonických nahrávkach v Experimentálnom štúdiu Slovenského rozhlasu.

„Majiteľ Tomáš Lančarič hostí ľudí na Vianoce každý rok. Ľudia bez domova si šíria informáciou o tom medzi sebou a prichádza ich z roka na rok viac, pomaly nám už priestory reštaurácie ani nestačia,“ povedala Viktória Klačová, ktorá každý rok pomáha pri tejto akcii. Okrem jedla sa reštaurácia postarala aj o trochu umenia. Hosťom hrala a spievala trnavská hudobníčka Ildikó Kali. Hostitelia z reštaurácie sa nikoho nepýtajú na dôvody, pre ktoré sa ľudia dostali do ťažkej situácie. Návštevníkov nielen pohostili, ale aj zabalili niečo na jedenie so sebou.

Tomáš Lančarič pôvodne ľudí bez domova hostil na Štedrý deň vonku na Trojičnom námestí, neskôr v podbráni domu, v ktorom prevádzkuje reštauráciu. V ostatných rokoch ich pozýva priamo do reštaurácie, pred ktorou má na tabuli napísané, že na Vianoce by nemal byť nikto hladný.

Podľa Stanislavy Knut z Ligy za duševné zdravie sa práve počas Vianoc pocit osamelosti často zosilňuje aj u tých, ktorí sa počas roka nepovažujú za osamelých.
Prežívanie protichodných alebo zmiešaných pocitov zároveň je podľa nej spôsobené osamelosťou, konfliktnými rodinnými vzťahmi, traumou z detstva, stratou blízkeho, depresívnou epizódou, sociálnym tlakom či pocitom, že neprežívajú tie správne emócie.
"Pocit osamelosti sa počas Vianoc často prehlbuje aj u ľudí, ktorí sa počas roka považujú za sociálne ukotvených. Dôvodom nie je len objektívna absencia kontaktov, ale najmä zvýšený kontrast medzi realitou a silne idealizovaným obrazom sviatkov. Vianoce sú kultúrne rámované ako čas blízkosti, spolupatričnosti, rodinnej harmónie a emocionálnej istoty. Ak sa vnútorné prežívanie človeka s týmto obrazom nezhoduje, vzniká pocit zlyhania, výnimočnosti v negatívnom zmysle a sociálneho vylúčenia,“ hovorí Knut.

V poslednej tretine 19. storočia sa stromčeky objavili aj v izbách mestských domácností. V roľníckych rodinách sa ako novinka sporadicky začali objavovať koncom 19. storočia. Viac sa rozšírili až po prvej svetovej vojne, no v chudobných obciach mali vianočný stromček až v tridsiatych rokoch 20. storočia.

Silvester bude patriť spoločnému vítaniu nového roka – ohňostroj sa uskutoční v Špačinciach. Program v Trnave bude zameraný na deti. Pre milovníkov aktívneho pohybu je pripravený silvestrovský výstup na Slepý vrch.

Katolíci slávia vigíliu Narodenia Pána a večer sa v kostoloch konajú polnočné omše, často aj v skorších hodinách pre rodiny s deťmi a seniorov. Pravoslávni veriaci budú Vianoce sláviť 6. januára 2026.

Ako uviedla jej riaditeľka Táňa Ivanič Rybanská, linka už takmer 30 rokov poskytuje oporu, porozumenie a bezpečný priestor tým, ktorí to potrebujú.