Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"

Predstavte si, že každé ráno schádzate desiatky schodov a celé mesto máte priamo pod nohami. Známa trnavská autorka a humoristka Jana Blašková strávila desať rokov detstva priamo v útrobách mestskej veže. Pre Trnavské rádio zaspomínala na veselé nezbednosti, zamrznutú vodu aj na slony kráčajúce centrom mesta.

Pani Blašková s tričkom Trnavského pred Mestskou vežou v Trnave | Foto: Trnavské rádio
Pani Blašková s tričkom Trnavského pred Mestskou vežou v Trnave | Foto: Trnavské rádio
Reklama

Netradičná adresa na školskom vysvedčení

Mestská veža je už po stáročia neprehliadnuteľným symbolom Trnavy, pri ktorom si generácie dohadujú stretnutia. Táto renesančná dominanta, ktorej výstavba sa začala pred 450 rokmi pod vedením murárskeho majstra Jakuba, však neslúžila len ako požiarna pozorovateľňa či turistická rozhľadňa. Pre rodinu Blaškovcov sa stala skutočným domovom.

Jana Blašková, ktorú Trnavčania dôverne poznajú ako autorku satirických kníh a fejtónov píšucu rýdzim trnavským nárečím, sa do veže nasťahovala ako dieťa. Dlho pritom nevedela nájsť oficiálny záznam, ktorý by potvrdzoval, že tam skutočne bývala. Dôkaz objavila až na starom školskom vysvedčení, kde v kolónke bydliska svietila oficiálna adresa dominanty, a to Štefánikova ulica číslo 1.

Jej otec pôsobil ako dobrovoľný hasič a mesto mu namiesto platu poskytlo byt priamo v hornej časti veže. Zároveň mal na starosti obsluhu hodín, udržiavanie poriadku a sprevádzanie návštevníkov, pričom vstupenka vtedy stála približne 50 halierov. Život v oblakoch však prinášal každodenné výzvy, ktoré si dnešný človek sotva dokáže predstaviť.

Zatiaľ čo bežné deti zbehli zopár schodov pred panelák, malá Janka musela denne zdolávať náročný výstup. „My sme sa na mestskú vežu sťahovali. Moji rodičia neviem kedy, ale ja som tam bývala od roku 1947 do roku 1957, čiže desať rokov. Spomínam si, tak prvé bolo, že hore bolo 138 schodov a to sa muselo každý deň absolvovať, vyniesť hore každý nákup. Otec vynášal uhlie, lebo tam sa uhlím kúrilo. V zime sa vypla voda vo veži, lebo by to bolo zmrzlo, a každá kvapka vody sa musela doniesť,“ povedala pre Trnavské rádio Jana Blašková.

Trnavské rádio
Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"
Blašková o sťahovaní na vežu
Kopírovať embed kód
Skopírované

Tento režim fungoval spoľahlivo celých desať rokov. Kto schádzal dole na námestie, automaticky bral prázdne vedrá, a pri návrate vynášal zásoby vody na varenie aj hygienu. Domácnosť sa musela zaobísť bez výťahu, kúriť v peciach uhlím a prispôsobiť sa tomu, že priestory veže neboli úplne izolované od vonkajšieho sveta. Cez ich rodinné zázemie navyše bežne prúdili cudzí ľudia. Hoci v jednej izbe žila celá štvorčlenná rodina, na atmosféru spomína s úsmevom. „Na veži sa žilo veselo, lebo tam bol pohyb, tam boli stále ľudia. Cez našu kuchyňu chodili na vežu, na vyhliadkový balkón alebo ochozu, ako kto tomu povie. Čiže my sme tam mali stále veselo,“ prezradila Blašková.

Trnavské rádio
Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"
Blašková o živote vo veži
Kopírovať embed kód
Skopírované

Balkón mestskej veže | Foto: Trnavské rádio
Balkón mestskej veže | Foto: Trnavské rádio

Pílka na pamiatku a sliepky vysoko nad námestím

Detská fantázia nepoznala hranice ani vo výške desiatok metrov. Spolu so sestrou využívali priestory ochodze na hry, ktoré neraz hraničili s nebezpečenstvom a vyžadovali núdzové zásahy dospelých. „Ja so sestrou sme tam vymýšľali, preliezali zábradlie. Otec musel, aj keď som si strčila hlavu do zábradlia a nemohla vytiahnuť, otec musel kultúrnu pamiatku ničiť pílkou, aby mi dostal hlavu von. My sme vo veži chovali sliepky, mali sme aj psíka. A otec dennodenne naťahoval hodiny na veži, ktoré majú päť ciferníkov a jeden stroj,“ dodala Blašková.

Trnavské rádio
Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"
Blašková o zážitkoch so sestrou
Kopírovať embed kód
Skopírované

Predstava, že sa dve malé dievčatá bicyklujú v priestrannej miestnosti veže a na ochodzi popri turistoch behá pes a sliepky, znie dnes  neuveriteľne. Okrem toho pani Blašková skúšala rôzne detské experimenty, napríklad či sa vidlička spustená z veže dokáže zapichnúť priamo do zeme na námestí.

Reklama

Veža bola magnetom pre návštevníkov, no rodina potrebovala občas aj chvíľu pokoja a súkromia. Keďže oteckovi sa nechcelo neustále schádzať stovky schodov, aby zamkol hlavný vchod, vymyslel svojskú poistku. „Do tej kuchyne boli padacie dvere a otec, aby mal pokoj, musel ísť dole zamknúť vežu, aby ľudia nechodili hore. Ale nechcelo sa mu dole pochodovať, tak na tie dvere položil dva kýble vody, aby nikto nešiel do veže. Naraz, to bolo v nedeľu poobede, tak sme si lebedili a naraz počuje člupot, člapot a nadávanie. Ide oficier neviem akej hodnosti so synom celý mokrý, lebo nadvihli dvere a kýble sa na nich vyliali. Tak otec ich potom usušil, omluvil sa a no, to bola jedna z veselých historek,“ rozprávala Blašková.

Trnavské rádio
Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"
Blašková o vtipnej príhode
Kopírovať embed kód
Skopírované

Podstatnou časťou života rodiny bol samotný historický hodinový stroj od Franza Langera z roku 1729, ktorý dodnes fascinuje mimoriadnou presnosťou. Jeho mechanizmus poháňajú obrovské závažia visiace na desiatky metrov dlhých lanách. Veža slúžila aj ako ústredné miesto verejných osláv a ohňostrojov. Zatiaľ čo iné gazdiné si okná úzkostlivo leštili, pani Blašková spomína na pragmatický prístup svojej mamy: „Keď robili ohňostroj, to bolo bežné k oslavám, vtedy strieľali z veže a mama hovorí: ‚Nebudem umývať okná, lebo bude ohňostroj, vymenia nám okná.‘ Oni strieľali z veže a do toho skla také malé priehlbinky tá munícia, čo strieľali, vyhlbila, tak museli vymeniť sklá.“

Trnavské rádio
Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"
Blašková o príhode s oknami
Kopírovať embed kód
Skopírované

Hodiny veže | Zdroj: Mesto Trnava
Hodiny veže | Zdroj: Mesto Trnava

Slony a ťavy pod oknami aj odvážanie Trojičky

Z výšky ochodze sledovala Jana Blašková nielen bežný ruch, ale aj príchody slávnych cirkusov, ktoré do Trnavy prichádzali vlakom. „Keď išiel do Trnavy cirkus, tak to sme už vedeli, lebo to sa rozšírilo, už plagáty boli povešané. Potom sa presúvali fakticky skoro ráno, keď nebolo horko. Išli maringotky, ktoré ťahali traktory, a išli potom zvieratá väčšie, čo sa nezmestili do maringotiek, do klietok. Čiže slony, ťavy. A to sme so sestrou pozerali a strašne to bolo zaujímavé, lebo oni išli skoro ráno, kým nebolo teplo, aby prešli zo stanice na Rybník, kde býval cirkus,“ dodala Blašková.

Trnavské rádio
Detstvo prežila v mestskej veži v Trnave: Vyspovedali sme obľúbenú "Bapku Blaškovú"
Blašková o zvieratách z cirkusu
Kopírovať embed kód
Skopírované

Z okien dominanty mala výhľad na celé mesto ako na dlani. Vnímala však aj dramatické politické udalosti 50. rokov. Videla, ako z námestia demontovali a odvážali barokové súsošie Najsvätejšej Trojice, a sledovala aj zásah proti jezuitom, ktorých policajné zložky odvážali autobusmi priamo z neďalekého kláštora. Ako dieťa týmto udalostiam nerozumela, no obrazy z ochodze jej v pamäti zostali navždy.

Po desiatich rokoch sa rodina musela z veže odsťahovať. Jana Blašková neskôr našla domov v Jaslovských Bohuniciach, no na rodné mesto a jeho jedinečnú atmosféru nikdy nezanevrela. Stala sa dlhoročnou členkou Fóra humoristov a autorkou obľúbených kníh zo série Bapkine Blaškoviny, v ktorých nezameniteľným nárečím glosuje každodenný život.

Príbeh poslednej žijúcej obyvateľky trnavskej dominanty pripomína, že za masívnymi kamennými múrmi pamiatky sa neukrýva len história a presný hodinový stroj, ale aj neopakovateľné ľudské osudy plné humoru, rodinnej súdržnosti a lásky k rodnému mestu.

Pani Blašková s moderátorom Filipom | Foto: Trnavské rádio
Pani Blašková s moderátorom Filipom | Foto: Trnavské rádio

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.

Reklama

Fotogaléria

  • Trnava
    106,2 MHz
  • Piešťany
    97,3 MHz
  • Hlohovec
    103,9 MHz
  • Galanta
    93,4 MHz
  • Skalica
    106,0 MHz
  • Dunajská Streda
    98,3 MHz
  • Smolenice
    107,9 MHz
  • Senica
    93,2 MHz