Pred 108 rokmi sa Skalica stala hlavným mestom Slovenska
Nie vždy bola politickým centrom Slovenska Bratislava. V novembri 1918 túto úlohu na krátky čas prevzala Skalica, ktorá sa stala sídlom dočasnej československej vlády.
Skalica bola v novembri 1918 na krátky čas politickým centrom Slovenska. Po vzniku Československej republiky sa stala sídlom dočasnej vlády. Prečo si predstavitelia nového štátu vybrali práve Skalicu a čo sa v meste počas týchto dní zmenilo? Rozprávali sme sa s Martinom Hoferkom, riaditeľom Záhorského múzea v Skalici.
Prečo práve Skalica?
Po vyhlásení Československej republiky museli 28. októbra 1918 zabezpečiť fungovanie novej štátnej správy aj na Slovensku. Dočasná vláda na čele s Vavrom Šrobárom si za svoje sídlo zvolila Skalicu. „Už od konca 19. storočia bola Skalica druhým národným centrom na Slovensku popri Martine,“ vysvetľuje Martin Hoferka.
Podľa jeho slov zohrala dôležitú úlohu aj geografická a kultúrna blízkosť Moravy, ako aj pôsobenie politika a skalického rodáka Pavla Blaha, ktorý podporoval československú vzájomnosť a stal sa členom dočasnej vlády. Bratislava mala v tom čase prevažne nemecky a maďarsky hovoriace obyvateľstvo a jej politické prostredie nebolo novému štátu naklonené.
Príchod vlády privítali tisíce ľudí
Členovia dočasnej vlády pricestovali do Skalice 6. novembra 1918. Ich ceste predchádzalo pracovné stretnutie v Hodoníne, kde sa k pôvodnej štvorici predstaviteľov pridali ďalší dvaja členovia. „V Hodoníne boli poverení z Prahy len štyria členovia na čele s doktorom Vavrom Šrobárom, ktorý pochádzal z Liptova, a ďalší traja boli Záhoráci,“ približuje riaditeľ Záhorského múzea v Skalici.
Príchod dočasnej vlády sprevádzalo v Skalici veľké zhromaždenie: „Keď šiesteho prišli do Skalice na námestie, tak ich tam čakal už päťtisícový dav,“ doplnil.
Príchod predstaviteľov novej štátnej moci mal význam nielen pre samotnú Skalicu, ale aj pre celé severné Záhorie. Obyvatelia sa hlásili k novovzniknutému Československu a prítomnosť vlády pomáhala stabilizovať bezpečnostnú situáciu v regióne. „Ľudia sa cítili vtedy slobodní, prežívali takú možno eufóriu, niečo podobné, ako my sme zažívali v osemdesiatom deviatom,“ opisuje historik atmosféru v meste.
Slovenčina na úradoch aj v školských laviciach
Krátke pôsobenie vlády prinieslo veľké zmeny. Na úradoch sa začala používať slovenčina, respektíve československý jazyk, a už v deň príchodu vlády zaviedli slovenčinu ako vyučovací jazyk na skalickom gymnáziu.
Dočasná vláda začala vydávať aj úradný vestník s názvom Sloboda, ktorý informoval o rozhodnutiach, nariadeniach a aktuálnom dianí. „Krátko na to, na prelome rokov, vzniká v Skalici aj prvá telocvičná jednota Sokola na Slovensku," doplnil.
Členovia vlády zároveň navštevovali okolité mestá vrátane Holíča, Senice či Malaciek, kde obyvateľom vysvetľovali význam vzniku Československej republiky.
Skalica bola sídlom dočasnej vlády od 6. do 14. novembra 1918. Jej pôsobenie pomohlo upevniť novú štátnu moc, stabilizovať bezpečnostnú situáciu a zabezpečiť základné fungovanie verejnej správy na západnom Slovensku. Hoci sa politické centrum neskôr presunulo do Žiliny a následne do Bratislavy, Skalica zostáva jedným z miest, v ktorých sa formovali začiatky Československa.
Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.
Fotogaléria
