Zlatý poklad z Kopánky, korálky z Brestovian aj nálezy z Molpíra: Západoslovenské múzeum odhalilo novú expozíciu
Nová expozícia návštevníkov prenesie od doby kamennej až po včasný stredovek. Medzi viac ako 300 archeologickými nálezmi nechýba ani vzácny zlatý šperk, ktorý objavili len pred niekoľkými týždňami.
História Trnavy a jej okolia sa nezačína udelením mestských privilégií ani prvými písomnými zmienkami. Ľudia na tomto území žili už pred desiatkami tisíc rokov. Ako vyzeral ich každodenný život, čím sa živili, aké predmety používali a čím sa zdobili? Odpovede prináša nová archeologická expozícia Najstaršie dejiny, ktorú v pondelok (19. októbra) slávnostne otvorili v Západoslovenskom múzeu v Trnave.
Sedem miestností približuje vývoj regiónu od paleolitu až po včasný stredovek. Návštevníci tu nájdu viac ako 300 autentických archeologických predmetov, z ktorých viaceré sa do výstavných priestorov dostali po dlhých rokoch strávených v depozitári.
Príprava expozície bola podľa jej autora, archeológa Andreja Sabova, dlhodobým cieľom. O jej modernizáciu sa usiloval už od svojho nástupu do múzea v roku 2017. Samotná realizácia trvala približne dva roky. „Expozícia mala neľahkú úlohu, pretože v siedmich malých miestnostiach bolo nutné nainštalovať desiatky tisíc rokov histórie Trnavy a jej bezprostredného okolia, ktorá siaha až hlboko do praveku,“ priblížil Andrej Sabov.
Najstaršie trnavské zlato objavili len pred niekoľkými týždňami
Jedným z najvzácnejších exponátov je približne 3 000 rokov stará zlatá ozdoba do vlasov. Archeológovia ho objavili koncom septembra počas výskumu na trnavskej Kopánke. Do expozície pribudol krátko pred jej dokončením. „Je to zlatý vlasový šperk z mladšej alebo neskorej doby bronzovej. Je to šperk, ktorý sa nosil vpletený vo vlasoch alebo v dredoch,“ vysvetlil archeológ Andrej Sabov.
Zlatý drôt je podľa archeológa najstarším zlatým šperkom, aký sa dosiaľ na území Trnavy podarilo nájsť.
Najstaršie obdobie zastupuje aj kamenný nástroj z Košolnej. Jeho vek archeológ odhaduje približne na 100-tisíc rokov pred naším letopočtom. Z mladších období pochádzajú šperky zo ženského hrobu v Brestovanoch, kultová nádoba v tvare zvieraťa z Abrahámu či zlatá minca objavená v areáli trnavského cukrovaru. Zaujímavým nálezom sú aj nádoby z doby železnej z hradiska Molpír.
Expozícia nepredstavuje iba významné archeologické predmety, ale predovšetkým život ľudí, ktorí ich používali. Približuje bývanie, odievanie, remeslá aj spoločenské rozdiely. Ako upozornil Sabov, cieľom nie je rozprávať dejiny prostredníctvom známych udalostí a kroník, ale ukázať každodennosť bežného človeka.
História na dotyk
Nová expozícia nahradila predchádzajúcu. Za niekoľkoročné obdobie pribudlo množstvo nových objavov a poznatkov, ktoré bolo potrebné predstaviť aj verejnosti. „Za 50 rokov sa uskutočnilo veľa výskumov, veľa nových poznatkov, ktoré bolo treba zhmotniť a pretaviť do podoby expozícií,“ povedala riaditeľka Západoslovenského múzea Lucia Duchoňová.
Moderná podoba expozície využíva dotykové obrazovky, animácie, zvukové nahrávky aj predmety určené na skúmanie hmatom. Návštevníci si môžu vyskúšať simulované archeologické nálezisko, prezrieť si repliky historických predmetov či lepšie spoznať prácu archeológov.
Podľa autora expozície boli interaktívne prvky navrhnuté tak, aby zaujali nielen deti, ale aj dospelých. Novinkou je tiež dvojjazyčné spracovanie, vďaka ktorému môžu históriu regiónu spoznávať aj zahraniční návštevníci.
Minulosť regiónu ukrytá v drobných predmetoch
Pre riaditeľku múzea Luciu Duchoňovú majú osobitný význam korálky objavené počas archeologického výskumu v Brestovanoch. Pochádzajú z doby bronzovej a po nájdení ich opätovne spojili do podoby náhrdelníka. „Práve tieto korálky sú pre mňa veľmi pekným predmetom, pretože som Brestovančanka a je to vlastne doklad toho, odkiaľ pochádzame,“ priblížila riaditeľka.
Vernisáž oživili rímski legionári aj ukážky antickej kozmetiky
Súčasťou slávnostného otvorenia expozície boli aj členovia historickej skupiny, ktorí návštevníkom priblížili vojenský i civilný život v období Rímskej ríše. V dobových odevoch predstavili výstroj rímskych legionárov a príslušníkov pomocných vojenských zborov. „S veľkou pravdepodobnosťou viem povedať, že aj tu na našom území takto chodili oblečení, pretože v Cíferi sa našiel rímsky vojenský tábor práve z tohto obdobia,“ vysvetlil Daniel Holeček z Leg. X Gemina Coh.II a Coh.III Batavórum.
Zatiaľ čo muži približovali vojenský život, ich kolegyne predstavovali každodennosť rímskych žien. Návštevníci si mohli prezrieť dobovú keramiku, šperky, odevy aj kozmetické pomôcky. Starostlivosť o vzhľad bola v antike v mnohom podobná tej dnešnej, hoci niektoré používané látky boli zdraviu nebezpečné a obsahovali jedovaté zložky. „Oni to veľmi dobre vedeli, ale pre krásu sa trpelo už vtedy,“ poznamenala Valéria Terézia Dančiaková.
Zaujímavá bola aj téma o depilácií. Rímske ženy si udržiavali nohy bez jediného chĺpka.
Nová expozícia Najstaršie dejiny chronologicky nadväzuje na obdobie pred expozíciou Dejiny Trnavy, ktorú múzeum otvorilo v roku 2024. Spoločne tak návštevníkom ponúkajú pohľad na vývoj mesta a regiónu od pravekého osídlenia až po mladšie historické obdobia.
Expozícia je po slávnostnom otvorení prístupná počas otváracích hodín Západoslovenského múzea v Trnave, každý deň okrem pondelka od 8.00 do 17.00 hod. a počas víkendu od 11.00 hod.
Viac záberov z vernisáže nájdete v galérií.
Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.
Fotogaléria
