Z temnoty smerom k nádeji: Vo Veľkej Mači odhalili pamätník venovaný odkazu Jána a Martiny
Tam, kde pred 8 rokmi vyhasli životy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej, dnes stojí miesto spomienok a zamyslenia. Nový pamätník vo Veľkej Mači má pripomínať tragickú udalosť, ale aj dôležitosť pravdy, spravodlivosti a slobody slova.
Viac ako osem rokov po vražde Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej slávnostne otvorili vo Veľkej Mači Pamätník slobody slova. Vznikol na pozemku rodinného domu, v ktorom sa 21. februára 2018 tragédia odohrala. Pamätník je spomienkovým miestom, ale aj pripomienkou dôležitosti slobody slova, pravdy a spravodlivosti.
Na slávnostnom otvorení sa okrem rodín Jána a Martiny zúčastnili aj zástupcovia samospráv a kraja, verejnosť, kolegovia a priatelia obetí.
Pietny program sprevádzali hudobné vystúpenia a umelecké prednesy. Herečka Emília Vášáryová predniesla báseň Jána Kuciaka Nezomriem!!! a spolu s Tomášom Maštalírom čítala úryvky z knihy Umlčaní: Príbeh Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Zaznela aj svadobná báseň, ktorú Ján napísal svojej snúbenici.
Cesta z temnoty smerom k nádeji
Pamätník nesie názov Záhrada. Jeho dominantným prvkom je naklonená rovina, ktorá symbolicky prepája pocity beznádeje s nádejou na lepšiu budúcnosť. Návštevník po vstupe z ulice zostupuje do tmavého betónového priestoru, odkiaľ sa pred ním otvára pohľad na postupne stúpajúcu zelenú záhradu. Tá ho pomyselne vedie nahor, smerom k horizontu.
Práve táto myšlienka oslovila aj Jozefa Kuciaka, otca zavraždeného novinára, ktorý sa podieľal na výbere víťazného návrhu. „Už vtedy som si predstavoval, že ten pamätník by mal predstavovať nádej. Tá cesta do kopca smerom k horizontu a trávnatej ploche. Tak vravím, mala by to byť cesta k nádeji. Či bude, záleží na nás všetkých,“ povedal počas slávnostného otvorenia.
Podoba nového pietneho miesta vzišla z výtvarno-architektonickej súťaže. Spomedzi 30 návrhov zvíťazila Záhrada od architektov Benjamína Brádňanského a Víta Haladu a výtvarníka Martina Piačeka.
Tvorcovia nechceli vytvoriť tradičný monument. Ich zámerom bolo vytvoriť miesto, ktoré návštevníkom umožní vlastné prežívanie, spomínanie aj interpretáciu symboliky. Naklonená záhrada predstavuje vychýlenie každodenného života, ktorý násilná tragédia navždy zmenila. „Naklonená záhrada sa jedným koncom ponára do terénu a vytvára miesto pre tichú a nerušenú spomienku. Na druhom konci dvíha náš pohľad nad horizont k prekročeniu každodennosti a k ideálom zmysluplného a slušného života,“ povedal výtvarník Martin Piaček.
Svoj symbolický význam majú aj stromy, ktoré dotvárajú podobu záhrady. V hornej časti rastú brezy, ktoré podľa Daniela Lapšanského predstavujú nežnosť a nevinnosť. V spodnej časti sa nachádza dub, ktorý má naopak stelesňovať opak.
Pri vstupe do areálu sa nachádza informačná tabuľa, ktorá pripomína tragickú udalosť a oboznamuje návštevníkov so základnými pravidlami správania na pietnom mieste.
„Dúfam, že raz vyjdeme na ten horizont spravodlivosti a dobra.“
Silné emócie sprevádzali aj slová Zlatice Kušnírovej, mamy zavraždenej Martiny. Pamätník podľa nej dôstojne pripomína životy mladého páru a zároveň symbolizuje nádej, že sa rodiny jedného dňa dočkajú spravodlivosti. „Dúfam, že raz vyjdeme na ten horizont, horizont spravodlivosti a dobra. My teraz ešte stále bojujeme na súdoch a nevzdáme to, pokiaľ budeme živí a zdraví,“ povedala.
Prítomnosť verejnosti pre ňu znamenala aj dôležitý prejav podpory. Pripomenula, že po vražde Jána a Martiny sa rodiny obávali, že v zápase za spravodlivosť zostanú samy. Solidarita ľudí na námestiach, ale aj účasť na otvorení pamätníka im však ukazujú opak.
Vo svojom príhovore vyzvala verejnosť, aby sa pamätník stal mementom aj pre budúce generácie.
Za jednoduchou podobou sa skrývala náročná výstavba
Hoci pamätník na prvý pohľad pôsobí minimalisticky, jeho realizácia priniesla viacero technických výziev. Stavba pracuje s rôznymi štruktúrami betónu, pričom dominantný čierny betónový objekt tvorí jeden celok. Najväčšou komplikáciou sa stala vysoká hladina podzemnej vody. „Pôvodná hydroizolácia, čo tam bola navrhnutá, sa musela zmeniť za vodostavebný betón. To je betón, ktorý v podstate neprepúšťa vodu,“ vysvetlil staviteľ Maroš Martinus.
Voda si vyžiadala úpravy projektu aj opakované čerpanie, čo stavebné práce predĺžilo. Župa pôvodne plánovala otvoriť pamätník symbolicky na ôsme výročie vraždy Jána a Martiny.
Do vybudovania pamätníka investovali 650-tisíc eur. Súčasťou areálu je aj spomienková stena vytvorená výtvarníkom Martinom Piačekom, pri ktorej môžu návštevníci ukladať kvety a ďalšie pietne predmety.
Pripomienka, na ktorú sa nesmieme zabudnúť
Pri vzniku pamätníka mali slovo aj rodiny Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Pôvodný rodinný dom, ktorý si dvojica svojpomocne rekonštruovala, bol na žiadosť pozostalých v roku 2023 zbúraný. Rodiny nechceli, aby miesto tragédie zostalo zachované v pôvodnej podobe.
Myšlienka vzniku pamätníka sa podľa trnavského župana Jozefa Viskupiča zrodila aj vďaka občianskej iniciatíve a spolupráci s pozostalými. „Prišli sme s nápadom, že tento typ pamätníka tu jednoducho vzniknúť musí. Nemôžeme zabudnúť na to, že človek, ktorého jedinou zbraňou je mikrofón, pero alebo diktafón, ktorý kladie otázky a píše, už nikdy nesmie v slovenskej spoločnosti prísť pri výkone svojej práce o život,“ dodal predseda kraja.
Pamätník slobody slova je verejne prístupný. Nachádza sa na Brezovej ulici 558 vo Veľkej Mači. Návštevníci si ho môžu pozrieť denne od 9.00 do 19.00 h, v zimných mesiacoch do 16.00 h. Vstup je bezplatný a areál je bezbariérový.
Jeho správu a údržbu zabezpečí Vlastivedné múzeum v Galante, ktoré uchováva aj predmety z pozostalosti Jána a Martiny vrátane pôvodnej brány ich rodinného domu.
Fotogaléria
