Za každou turistickou značkou v lese stoja hodiny práce. Michal Fiala opisuje tajomstvá slovenského značkovania
Turistické značky na stromoch a skalkách berieme pri prechádzkach prírodou ako samozrejmosť. Za tisíckami kilometrov vyznačených chodníkov na Slovensku sa však skrýva mravenčia práca dobrovoľníkov so štetcom a farbou v ruke. Predseda Trnavského regiónu Klubu slovenských turistov a značkár špecialista Michal Fiala v štúdiu Trnavského rádia prezradil, čo všetko obnáša táto netradičná záľuba.
Na Slovensku sa nachádza viac ako 15-tisíc kilometrov značených turistických trás, o ktoré sa stará približne 350 licencovaných značkárov. Celý systém sa riadi prísnou štátnou normou a známe farebné štvorce musia spĺňať presné pravidlá. Farby ako červená, modrá, zelená či žltá pomáhajú turistom pri orientácii a informujú o význame aj náročnosti chodníka. Aby boli chodníky bezpečné a viditeľné, vyžaduje si to špeciálnu výbavu priamo v teréne. „Ja si beriem taký vtipný prútený košík, do ktorého som si vložil kývlik a v ňom mám farby v obyčajných zaváracích pohároch od horčice. V jednom mám bielu farbu a v druhom farebný odtieň podľa toho, akú trasu idem robiť. K tomu pridám štetce, vodu, handričku na utretie rúk aj na vyčistenie smerovníkov od machu a nálepiek, drôtenú kefku a pílu,“ popísal svoju terénnu výbavu v štúdiu Trnavského rádia Michal Fiala.
Značkovanie je pre väčšinu nadšencov celoživotnou srdcovkou. Maľovať turistické značky však nemôže začať len tak hocikto z ulice. Záujemca o túto odbornú činnosť musí absolvovať prípravnú fázu, získať potrebné skúsenosti pod dohľadom mentora a následne prejsť intenzívnym odborným kurzom. „Treba byť v prvom rade členom miestneho turistického klubu v hierarchii Klubu slovenských turistov. Neskôr človek začne chodiť so skúseným značkárom a ak ho odporučí, zúčastní sa štvorňového školenia v Terchovej. Záverom sú skúšky zo 140-stranovej normy. Stáva sa, že z pätnástich ľudí traja až štyria skúšky nespravia a musia ich opakovať,“ priblížil proces Fiala.
Okrem náročnej administratívy, dodržiavania predpisov a pravidelnej obnovy chodníkov zažívajú značkári pri práci v prírode aj nečakané a kuriózne momenty. Jedna z neobvyklých príhod sa odohrala nedávno pri známej lokalite Čertova pec, kde značkárov pri príprave farieb prekvapil nečakaný návštevník z blízkej minifarmy. „Asi dva týždne dozadu sme sa vyložili z auta na Čertovej peci a chystali sme si farbu, prelievali sme si ju z väčších nádob do menších horčicových pohárov. Dobehol za nami cap z malej minifarmy a začal nám obžúvať štetce. Nevedeli sme sa ho nijako zbaviť, až kým som nezistil, že mám v košíku aj jablká, ktorými sme ho nakoniec odlákali,“ zaspomínal s úsmevom predseda trnavských turistov.
V celom rozhovore sa dozviete aj to, ako funguje pravidlo očného kontaktu dvoch značiek v lesnom teréne, aké finančné odmeny značkári dostávajú, ako vznikajú časové údaje na žltých šípkach a prečo na slovenskom značení nepoužívame kilometre. Michal Fiala okrem toho prezradil viac o prísnom fotografovaní každej obnovenej značky či o obľúbenom jesennom pochode z Piešťan do Hlohovca. Viac sa dozviete v celom rozhovore nižšie.
Fotogaléria
