Jozef z Bieleho Kostola viac ako mesiac v africkej divočine. Ochutnával dikobraza aj kobru
Jozef Adamek z Bieleho Kostola sa po dvoch rokoch opäť vrátil do štúdia Trnavského rádia. Mladý milovník hmyzu má za sebou 35-dňovú samostatnú výpravu v odľahlých pralesoch Kamerunu. V africkej divočine zažil neskutočnú krásu exotickej prírody, no na vlastné oči videl aj jej masívne ničenie.
Mladý chovateľ z Bieleho Kostola, ktorý sa v minulosti preslávil celosvetovo prvým zdokumentovaním vývoja vzácneho druhu motýľa, sa tentoraz vybral do Kamerunu úplne sám bez európskeho sprievodu. V odľahlých oblastiach žil vyše mesiaca priamo s miestnymi obyvateľmi a spoznával ich unikátnu kultúru aj tradičnú kuchyňu. Okrem pikantných jedál mal možnosť ochutnať aj exotické zvieratá, ktoré domáci ulovili. „Mal som možnosť ochutnať hada. Bola to teda kobra a nečakane bola v skutku dobrá. Konzistencia bola skôr ako krevety. Ale jedol som aj dikobraza, a to by som už najradšej nikdy nevidel na tanieri. To bolo fakt zlé. Keď mám popísať chuť dikobraza, tak to chutí ako stará plesnivá pečienka zhnitá, nechaná na slnku a potom uvarená v nejakej šťave,“ prezradil mladý cestovateľ v Trnavskom rádiu.
Primárnym cieľom jeho druhej africkej expedície bolo pozorovanie nočných aj denných motýľov a chrobákov. Popri fascinujúcich farbách a tvaroch tropického hmyzu však v obrovskej národnej rezervácii narazil aj na odvrátenú stranu pralesa. „Idete nejakou fakt krásnou cestou popri tom pralese a okolo vás lietajú fakt nádherné, farebné druhy motýľov. Okolo vás sú stromy, ktoré sú staré stovky rokov a zrazu len spoza tých korún stromov začne vychádzať taký čierny dym a počujete hluk strojov a vynorí sa nejaký stroj, ktorý proste burcuje všetko, čo má v ceste,“ povedal o odvrátenej stránke Afriky Jozef Adamek.
Pobyt v obrovskej rezervácii s rozlohou stoviek tisíc hektárov neporušenej divočiny priniesol mladému výskumníkovi aj hlboký osobný posun. Uprostred nekonečného ekosystému si človek podľa neho uvedomí svoju skutočnú veľkosť a úplne prehodnotí svoj vzťah k materiálnym veciam. „Na takomto mieste si uvedomíte, že naozaj ste veľmi veľmi malí a že ten človek je fakt skrátka bezvýznamný v takomto veľkom ekosystéme. Takže sa akoby sprostíte svojho vlastného ega, že sa úplne rozpúšťajú tie materiálne veci alebo túžba po takýchto veciach,“ prezradil Adamek.
V plnej verzii rozhovoru sa dozviete aj ďalšie zaujímavosti, ktoré v článku neodzneli. Ako napríklad chutí domáci vývar a rezeň po návrate z africkej divočiny? Dozviete sa aj prečo obrovské chrobáky lietajú ako malé drony a ko zvládať odlišné vnímanie času u miestnych kmeňov. Celý rozhovor si môžete vypočuť nižšie.
Fotogaléria
