Trnavu čaká dvojnásobok extrémne horúcich dní. Lokálne merania odhalili najviac ohrozené ulice
Mesto získalo nové detailné dáta o teplotných extrémoch. Odborníci už vedia presne ukázať tie najviac ohrozené lokality.
Európsky projekt s názvom CLIMAAX priniesol pre Trnavu dôležité informácie o vývoji počasia a budúcnosti klímy. Kým doteraz sa pracovalo len so všeobecnými európskymi modelmi, dnes má radnica v rukách lokálne merania s vysokou presnosťou. Odhalili nielen rozpálené centrum mesta, ale aj konkrétne kritické zóny s teplotami nad 40 stupňov Celzia. Medzi ne patrí okolie súkromnej školy BESST či ohrozená križovatka ulíc Študentská a Andreja Hlinku. Odborníci sa tak pozreli na konkrétne trnavské ulice a zistili nepríjemnú pravdu o budúcnosti nášho počasia. „Z nejakého základného rastru, ktorý vidí zvrchu satelit na 12x12 km sme sa aplikáciou súčasných dát od SHMÚ dostali k nejakej mierke 500 na 500. Jednou z tých zaujímavých vecí, ktoré z meraní pre túto oblasť vypadli, je, že počet očakávaných horúcich dní a vĺn sa nám zvýšil z predpokladanej frekvencie 25 dní do roka až na 50 dní do roka,“ ozrejmil zistenia z analýzy vedúci odboru investičnej výstavby na mestskom úrade Ladislav Glinda.
Z analýz vyplynulo aj jedno alarmujúce číslo. Zistilo sa totiž, že polovica hodnotených budov určených pre malé deti a seniorov stojí priamo v najteplejších zónach mesta. Samospráva na tieto alarmujúce zistenia reaguje masívnou premenou verejných priestranstiev. Do zastavaných lokalít prináša zadržiavanú vodu a stromy. Radnica sa už nespolieha len na teóriu, ale do praxe zavádza funkčné územia, ktoré dokázateľne ovplyvňujú lokálnu mikroklímu priamo v zástavbe. „Agátka napríklad v prostredí vnútroblokov sa veľmi osvedčila a spolu s lúkou a umelým vodným tokom generuje miesto, ktoré je už dnes reálne chladnejšie ako okolité priestory, pričom podobné veľké štruktúry plánujeme pri Trnave vytvoriť v podobe zeleného Medzihája na 110 hektároch s lesmi a mokraďami,“ uviedol Glinda.
Pri krízových situáciách a boji s teplom sa často spomínajú len stromy alebo technika, no rovnako dôležitý je aj ľudský faktor. Odborníci upozorňujú, že v čase najväčších extrémov zohrávajú kľúčovú úlohu samotní obyvatelia a ich všímavosť. „Málo ľudí vie, že ak necháte vzrastlý porast namiesto anglického trávniku, tak jednoducho vieme znížiť teplotu v prostredí okolo 5 stupňov Celzia. Môžeme si tak vytvárať svoje vlastné súkromné zelené ostrovy a prispievať tak k chladiacim zónam celého mesta,“ poradil bežným obyvateľom Trnavy Ladislav Glinda.
Celý rozhovor si môžete vypočuť v podcaste nižšie. Dozviete sa aj to, prečo bude cintorín na Kamennej ceste pripomínať park s fontánami, prečo mesto prestáva bezúčelne splachovať dažďovú vodu do kanalizácie a aké finančné škody na úrode kukurice hrozia nášmu regiónu kvôli poľnohospodárskemu suchu.
Fotogaléria
