Nová Štvrť dostala zelenú: Mestské zastupiteľstvo schválilo kľúčovú územnú štúdiu pre rozvoj Trnavy
Trnavskí mestskí poslanci na dnešnom zasadnutí schválili Územnú štúdiu pre novú lokalitu Štvrť, ktorá vznikne medzi sídliskom Družba a východným obchvatom. Tento strategický dokument je základným kameňom pre vybudovanie modernej mestskej zóny s rozsiahlym centrálnym parkom, komplexnou občianskou vybavenosťou a udržateľným bývaním pre tisícky obyvateľov.
Dnes rokovali trnavskí mestskí poslanci. Na zasadnutí schválili Územnú štúdiu Štvrť – Trnava. Tento rozsiahly dokument bude slúžiť ako nevyhnutný územnoplánovací podklad pre budúce zmeny a doplnky Územného plánu mesta Trnava. „Pre nás je to veľmi dôležitý materiál, na ktorom náš odbor pracoval niekoľko rokov. Územná štúdia predstavuje odborný územnoplánovací podklad určený na preverenie rozvojových možností v súlade s požiadavkami mesta, verejným záujmom a dlhodobými strategickými cieľmi Trnavy,“ uviedol pri predstavovaní materiálu poslancom Ondrej Horváth, vedúci odboru územného rozvoja a koncepcií.
Mestské zastupiteľstvo zároveň uložilo Mestskému úradu v Trnave konkrétne úlohy s presnými termínmi. Do 30. septembra musí byť nová štúdia zaradená do zoznamu územnoplánovacích podkladov. Do konca budúceho roka sa má zabezpečíť jej formálne prerokovanie a najneskôr do 31. decembra 2030 má byť definitívne zapracovaná do územného plánu mesta.
Štvrť krátkych vzdialeností pre 18-tisíc obyvateľov
Nová rozvojová lokalita sa bude rozprestierať na ploche približne 134 hektárov vo východnej časti mesta, čím premení súčasnú ornú pôdu na modernú a inkluzívnu mestskú štruktúru. Územná štúdia, ktorú spracoval švédsky architektonický ateliér Mandaworks na základe víťazného návrhu z medzinárodnej súťaže z roku 2024, počíta s vybudovaním 8 100 bytov, ktoré poskytnú domov pre zhruba 18 000 obyvateľov. Projekt okrem bývania prinesie aj približne 3 000 nových pracovných miest, a to aj vďaka polyfunkčným a administratívnym blokom.
Celý koncept je založený na princípe „15-minútového mesta“, kde budú mať obyvatelia všetky základné potreby dostupné v pešej vzdialenosti alebo na bicykli. Zástavba bude mať formu kompaktných mestských blokov s priemernou výškou 4 až 5 nadzemných podlaží, pričom mrakodrapy sa v lokalite neplánujú. Najvyššie lokálne dominanty nepresiahnu 8 podlaží.
Zeleň ako hlavný motív
Mesto pri návrhu kládlo mimoriadny dôraz na adaptáciu na zmenu klímy a modro-zelenú infraštruktúru. Až 38 % riešeného územia (viac ako 50 hektárov) budú tvoriť parky a rôzne formy mestskej zelene. Hlavnou osou územia bude rozsiahly centrálny mestský park, ktorý plynule nadviaže na existujúci lesopark pri sídlisku Družba a vytvorí dôležité ekologické a rekreačné prepojenie.
Systém zelene doplnia lineárne parky pozdĺž východného obchvatu, lokálne námestia a susedské parky vnútri obytných blokov, ktoré budú slúžiť na zadržiavanie dažďovej vody a zlepšovanie mikroklímy.
Komplexná vybavenosť od škôl po športoviská
Štúdia predpokladá aj masívnu výstavbu občianskej vybavenosti. V novej Štvrti by mali výhľadovo vzniknúť dve základné školy a deväť materských škôl. Súčasťou návrhu sú aj priestory pre zdravotnícke ambulancie, služby pre seniorov a denné centrá.
Významným prvkom pre celú Trnavu bude nový športový komplex celomestského významu. Ten ponúkne dve veľké futbalové ihriská, ihriská s umelou trávou, bežecký okruh a multifunkčnú športovú halu. Pribudne aj hlavné komunitné centrum s kapacitou pre 300 osôb, ekumenický priestor a nový prírodný cintorín.
Dopravná obsluha územia bude preferovať verejnú, pešiu a cyklistickú dopravu pred individuálnou automobilovou. Počíta sa s vybudovaním mestských bulvárov (ako napríklad predĺžená Spartakovská ulica), záchytných parkovacích domov (mobility hubov) a územná štúdia obsahuje priestorovú rezervu pre výhľadové vedenie električkovej trate. Výstavba Štvrte je navrhnutá postupne v desiatich etapách, čo umožní plynulý a kontrolovaný rozvoj Trnavy na najbližšie desaťročia.
Samospráva do prípravného procesu už od úvodného formovania zadania medzinárodnej súťaže aktívne zapájala vlastníkov dotknutých pozemkov, ktorým bol celý rozvojový zámer predstavený. Architekti pri tvorbe urbanistického riešenia zároveň dôsledne prihliadali na aktuálnu situáciu a existujúce katastrálne hranice, vďaka čomu sa mesto snaží predchádzať vzniku budúcich majetkových či priestorových konfliktov. Ondrej Horváth ubezpečil, že schválením štúdie sa spoločný dialóg s verejnosťou zďaleka nekončí: „Toto územie sa nebude schvaľovať naraz. Pripravujeme pôdu na to, aby sme ho otvárali postupne po etapách. Každá jedna bude samostatne predebatovaná a jej súčasťou bude verejné prerokovanie.“
Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.

