Trnavská stanica ako srdce mesta? Architekti a študenti ukazujú, ako na to
Územie okolo železničnej a autobusovej stanice v Trnave dnes funguje skôr ako bariéra než ako prirodzená súčasť mesta. Architekti spolu so študentmi preto predstavili vízie, ktoré by z nehostinného priestoru mohli vytvoriť zelené a pulzujúce mestské centrum.
Dopravný uzol pri staniciach patrí k najstrategickejším miestam v Trnave, no jeho potenciál zostáva dlhodobo nevyužitý. Rozsiahle asfaltové plochy, parkoviská a intenzívna doprava dnes skôr rozdeľujú mesto, než by ho prepájali. Práve na tento problém sa zameral projekt SADOSTANICA TRNAVA – DVA SADY – DVE STANICE, na ktorom spolupracovali architekti z ateliéru Architekti Šebo Lichý so študentmi Fakulty architektúry a dizajnu STU.
Priestor, ktorý dnes skôr rozdeľuje
Okolie železničnej a autobusovej stanice v Trnave dnes pôsobí skôr ako technické zázemie dopravy než ako plnohodnotná súčasť mesta. Hoci ide o frekventovanú lokalitu, kde denne prejdú tisíce ľudí, verejný priestor tu nemá charakter miesta, kde by ľudia chceli tráviť čas. Prevažujú spevnené plochy, veľké parkoviská a infraštruktúra prispôsobená najmä automobilovej doprave.
Aktuálny stav územia vnímajú odborníci kriticky. Lokalita podľa nich pôsobí nehostinne a nevyužíva svoj potenciál. „Toto územie považujeme za veľmi cenné. Je to územie, ktoré je v tesnom dotyku s mestským centrom. Najväčší problém je ten, že dnes je využívané veľmi extenzívne, ako voľné parkovacie plochy, ktoré sú 90 % času prázdne,“ uviedol architekt Tomáš Šebo.
Diskusia sa preto nevedie len o samotnej stanici, ale o širšom prístupe k rozvoju mesta. Odborníci poukazujú na to, že namiesto rozširovania zástavby do okrajových častí by sa mala väčšia pozornosť venovať premene už existujúcich lokalít. „Mestá by sa nemali sústrediť na rozrastanie do šírky. Mali by sa skôr sústrediť na intenzifikáciu a skvalitňovanie tých štruktúr, ktoré sú už v mestách vytvorené. Trnavská stanica a jej okolie je vynikajúci priestor na vytvorenie intenzívneho príjemného mesta,“ doplnil architekt Lichý.
Jedným z najväčších nedostatkov je aj slabá prepojenosť územia s jeho bezprostredným okolím. Aj keď sa v blízkosti nachádzajú významné zelené plochy, ich vzájomné prepojenie je dnes nedostatočné a pre peších málo komfortné. „Najväčší potenciál v okolí stanice vidím v jej nedostatočnej urbanizácii a v nedostatočnom prepojení medzi parkom Janka Kráľa a Bernolákovým sadom,“ povedal Igor Lichý.
Vízia: zelené prepojenie a „rajská záhrada“
Samotný názov projektu Sadostanica je zámerne provokatívny. Má poukázať na necitlivé zásahy do mesta a zároveň ponúknuť úplne nový pohľad na využitie územia. „Existujúce sadostanice, železničná a autobusová stanica sú v súčasnosti vďaka modernistickej necitlivosti zdrojom až sadistického utrpenia a poškodzovania mestskej štruktúry a kultúry. Úlohou študentiek a študentov bude transformovať sadostanice na sady, ktoré organicky, ekologicky a humánne prepoja Bernolákov sad, Park Janka Kráľa, železničnú a autobusovú stanicu v jednu rajskú záhradu.“ uviedol architekt Aleš Hradecký.
Hlavným zámerom je zmeniť celú izolovanú lokalitu na plynulý, príjemný a ekologický celok. Aby nová štvrť správne fungovala, je kľúčové zakomponovať do nej prírodné prvky a odstrániť bariéry medzi existujúcimi zónami pokoja.
Úspešná urbanizácia tejto časti sa tak musí podľa architektov riadiť princípom absolútnej priority zelených plôh, vďaka čomu sa podarí plynulo prepojiť dnes rozdelené parky a sady do jedného funkčného celku.
Inšpirácia zo zahraničia aj práca v teréne
Študenti pri tvorbe návrhov neostali len pri teórii. Súčasťou ich práce bola aj exkurzia do Viedne, kde navštívili štvrť Sonnwendviertel. Ide o príklad úspešnej transformácie dopravného územia na modernú mestskú zónu.
Podobný princíp sa snažili preniesť aj do Trnavy, teda kombináciu bývania, služieb, verejných priestorov a ekologickej dopravy. „Na to, aby ľudia začali vnímať toto územie ako mestské centrum, by tu musela vzniknúť normálna klasická mestská štruktúra, teda bohatá ponuka služieb, bývania a všetkých klasických mestských funkcií,“ vysvetlil Tomáš Šebo.
Architekti zároveň zdôraznili, že samotná infraštruktúra nestačí. „Mestské verejné priestory nevzniknú bez toho, aby v lokalite boli priamo prítomní užívatelia týchto priestorov. To znamená, že celé toto územie sa z prázdnych asfaltových plôh musí zmeniť na kus mesta,“ dodal Šebo.
Odvážne nápady aj reálne riešenia
Počas semestra vzniklo trinásť rôznych návrhov, ktoré ponúkajú rôzne pohľady na budúcnosť územia. Spája ich snaha nahradiť rozsiahle parkoviská kvalitnou mestskou zástavbou. „Vnímame dve veľké parkovacie plochy pred železničnou stanicou a okresným úradom. Vnímame, že by práve tieto plochy mohli byť intenzifikované a urbanizácia týchto území by vniesla do prostredia Trnavy novú mestskú intenzifikáciu,“ uviedol Aleš Hradecký.
Zaujímavé sú aj konkrétne návrhy, napríklad presun autobusovej stanice alebo vznik nových funkcií v území. „Je tam viacero inšpiratívnych návrhov, napríklad premiestnenie autobusovej stanice na druhú stranu železnice. Mňa osobne zaujal aj študentský návrh, ktorý využíva génia loci celej tej oblasti a navrhuje tam železničné múzeum,“ vyzdvihli návrhy architekti Šebo a Lichý.
Diskusia o budúcnosti mesta pokračuje
Projekt Sadostanica otvára širšiu diskusiu o tom, ako by mala Trnava v budúcnosti vyzerať. Ukazuje, že aj problematické územia môžu dostať nový život.
Verejnosť si tieto návrhy bude môcť pozrieť aj naživo. V spolupráci s mestom pripravujú architekti aj výstavu prác. Uskutoční sa už v blízkej dobe v priestoroch Kina Hviezda v Trnave.
Téma zároveň nekončí. Študenti v práci pokračujú aj v ďalšom semestri a svoje vízie majú rozpracovať do konkrétnych architektonických návrhov.
Ak sa niektoré z myšlienok pretavia do reality, dnešná dopravná bariéra by sa v budúcnosti mohla zmeniť na plnohodnotnú mestskú štvrť, ktorá Trnavu nielen spojí, ale aj výrazne posunie dopredu.
Fotogaléria
