Trojdňové šibačky, podpísané stužky a darovanie vajíčka zosnulému: Aká je história kraslíc a korbáčov v našom regióne?
Zistite, akú magickú silu pripisovali naši predkovia vŕbovým prútom, aké techniky zdobenia kraslíc sú typické pre Trnavský kraj a prečo kedysi šibali chlapci aj dievčatá. O tradíciach Veľkonočného pondelka porozprávala etnologička Západoslovenského múzea v Trnave.
Veľkonočné sviatky kráčajú ruka v ruke s tradíciami, ktoré nás sprevádzajú od nepamäti. Najviac sa ich zachovalo práve na Veľkonočný pondelok, ktorý s pár obmenami takmer presne kopíruje sviatky v minulosti. Dnes má najmä komerčný účel, zameraný na čokoládových zajačikov, vajíčka a tony pestrofarebných ozdôb. Napriek tomu zostáva pletený kobáč a maľované vajíčko symbolom Veľkej noci.
Aký je však pôvod týchto zvykov a symbolov? Na to sme sa pýtali Anety Vlčkovej, etnologičky Západoslovenského múzea v Trnave.
V článku sa dočítate:
- Prečo boli vajíčka magickým symbolom a aký mali pre ľudí význam?
- Z akých prírodných materiálov získavali farby na kraslice?
- Aké techniky zdobenia vajíčok sú typické pre Trnavský kraj?
- Aký význam ukrýva šibanie vŕbovým korbáčom?
- Prečo sa na korbáč viažu farebné stužky?
- Ako v minulosti vyzerala tradičná trojdňová šibačka?
... ja chcem iba máličko, veľkonočné vajíčko.
Veľkonočné tradície a zvyky ukrývajú symboliku aj trochu mágie. Dnešné maľované vajíčka vnímame skôr ako peknú dekoráciu, niekoľko rokov dozadu bolo výslužkou pre šibača. V ľudovej kultúre však išlo o dôležitý symbol: "Význam vajíčka ako magického predmetu vyplýva už z jeho tvaru a funkcie. Tým, že je to zrodenie nového života a má oválny tvar, tak ľuďom pripomínalo slnko, zrodenie života a všetko pozitívne, čo ľudia v rámci svojho života a kultúry potrebovali," priblížila etnologička.
Vajíčka sa v minulosti nespájali len s Veľkou nocou, boli aj súčasťou pohrebných rituálov. „Nezdobené vajíčka dávali do hrobov. Máme o tom dôkazy z doby železnej aj z nášho územia. Maľované vajíčka nachádzame v období starovekého Grécka a sú dokladom toho, že už vtedy malo maľované vajíčko magický význam,“ dodala Vlčková.
Vzory na krasliciach boli odlišné. V rámci Trnavského kraja neboli typické zvieracie či figurálne motívy, prevládali geometrické tvary aj rastlinné motívy. Dievčatá kreslili kruhy, rozety symbolizujúce slnko, tulipány aj ruže, ktoré nájdeme na tradičných výšivkách.
Zdobilo sa rôznymi technikami:
- Ženy prilepili na vajíčko rastliny alebo kvety, následne ho omotali handričkou, vyvarili v odvare a lístočky tak na škrupine zanechali krásny otlačok.
- Zdobili vajíčko voskom a ponárali ho do farebného odvaru alebo použili opačný postup - naskôr vajíčko nafarbili, a potom vytvárali bielym voskom ornamenty.
Slovenské krasličiarky používali aj ďalšie techniky maľovania veľkonočných vajíčok:
- Na nafarbenom vajíčku vyškrabovali veľkonočné vzory.
- Veľkonočné vajíčka olepovali slamou alebo sitinou (dužina trávy močiarnej).
- Na Kysuciach zdobili kraslice drôtom.
- V Gemeri poznali aj okúvané vajíčka.
Farba na vajíčku niesla svoj vlastný význam. Na zdobenie používali širokú farebnú škálu, a farby vyrábali z prírodných materiálov:
Červená
Umelkyne po nej siahali najčastejšie, symbolizovala život, krv aj lásku. Farbu získavali z potlčenej pálenej tehly alebo z exotického dreva Pernambuco z Brazílie.
Žltá
Symbol slnka a hviezd. Žltý odtieň získavali z výluhovaného šafránu alebo kôry divokej jablone.
Zelená
Najtypickejšia farba pre prírodu symbolizovala nádej a nový život. Farbu na zdobenie kraslíc získavali vyváraním petržlinovej vňate, sena alebo mladej oziminy.
Hnedá
Nespájali ju len so zemou, ale aj s pokorou. Hnedý odtieň získavali varením cibuľových šupiek alebo orechových listov.
Kázal gazda aj gazdička, aby dali tri vajíčka...
Z kraja poznáme aj niekoľko šikovných umelkýň. Vo Veľkom Grobe zdobila Katarína Brinzová (majsterka ľudovej umeleckej výroby) zafarbené vajíčka kyselinou soľnou. Leptaním na ne prenášala motívy zo sviatočného veľkogrobského a čatajského textilu. Margita Hollánová (ľudová umelkyňa) z Dolných Orešian maľovala na farebné pozadie biele ornamenty inšpirované výzdobou interiérov.
Remeslo žije aj dnes. Trnavčanka Viera Harmatová spája tradičnú techniku zdobenia s modernými metódami. Na vajíčko priloží rastlinku, zafixuje ju pančuchou a odtlačený vzor dozdobí pierkom, vyškrabávaním alebo domaľovávaním. Mladšia krasličiarka Zuzana Brisudová z Brestovian tvorí vajíčka modernou technikou - madeirovaním alebo vŕtaním, a kraslice dozdobuje voskom.
Šibi ryby, mastné ryby...
Na Veľkonočný pondelok berú šibači okrem korbáča aj vedrá s vodou. V Trnavskom kraji bolo pôvodne dominantné najmä šibanie. Zelené vŕbové prúty spletené do korbáčov znásobovali magický účinok a po dlhej zime mali v dievčatách prebudiť energiu: „Šibanie malo zabezpečiť zdravie a celkovú vitalitu dievčaťa,“ priblížila etnologička. Oblievačkou sa magický účinok šibania mal znásobovať.
Vrch upleteného korbáča zdobia farebné stužky. Neplnia len estetickú funkciu, ukazujú, aký úspešný bol mládenec v šibaní: "Dievčatá po vyšibaní uväzovali na korbáč stužku. Z Budmeríc vieme, že dievčatá sa na stužky aj podpisovali," dodáva Vlčková.
S akými slovami prichádzali šibači počas Veľkej noci?
Šibačka v minulosti nebola len mužskou doménou. Zapájali sa do nej rovnocenne obe pohlavia: „Sú zachované správy z Borského Mikuláša od učiteľa Alexandra Holoviča z roku 1930, kde dokladá, že v nedeľu sa navzájom šibali dievčatá a chlapci. Potom v pondelok chlapci šibali dievčatá a v utorok zase dievčatá šibali chlapcov,“ priblížila etnologička.
Ako vyzerajú vaše veľkonočné tradície? Pletiete doma korbáče, maľujete vajíčka alebo si len užívate jarnú pohodu a dobré jedlo? Napíšte nám na redakcia@trnavskeradio.sk alebo na sociálne siete Trnavského rádia. Priložiť môžete aj fotku vašich veľkonočných výtvorov.
Fotogaléria
