Mŕtvych sa nebojím - strach vychádza z nevedomosti, hovorí prvý slovenský balzamovač
{files5}
/data/images/111282.jpg
Radoslav Pekar je prvým a zatiaľ jediným človekom na Slovensku, ktorý získal oficiálne povolenie na balzamovanie tiel. Porozprával nám o svojich skúsenostiach a priblížil nám, ako vyzerá práca spojená so smrťou.
Cesta Radoslava Pekara k balzamovaniu sa začala v 90. rokoch v nemocnici v Skalici. Pracoval na oddelení patológie, kde pomáhal s úpravou tiel zosnulých pre poslednú rozlúčku. "Snažil som sa zdokonaliť v úprave zosnulých za tým účelom, aby rodina bola počas pohrebu s otvorenou rakvou čo najmenej traumatizovaná," hovorí prvý balzamovač zosnulých na Slovensku.
Z nemocničnej praxe sa dostal k štúdiu odboru, o ktorý sa u nás vtedy nikto nezaujímal. Vzdelával sa v Česku, kde absolvoval 2 roky štúdia a 6-ročnú prax u uznávaného odborníka doktora Rambouska v Litoměřiciach. Popri štúdiu ho nedradil cudzí jazyk, náročné cestovanie ani nepohodlné ubytovanie. Na svoje študenské časy spomína s úsmevom.
Po rokoch úsilia získal certifikát, ktorý mu otvoril cestu k titulu prvého balzamovača mŕtvol na Slovensku. Dnes ho nájdete v Dome Smútku v obci Kátov pri Skalici.
Staré umenie, už s modernými metódami
Balzamovanie je proces, ktorý dočasne zastaví rozklad tela. Začína sa dôkladnou prípravou tela – očistením, dezinfekciou a úpravou pokožky, vlasov či nechtov. Následne balzamovač namieša individuálnu konzervačnú zmes, ktorá nahradí krv a zastaví rozklad. Pomocou špeciálnej pumpy sa roztok pomaly vstrekuje do cievneho systému, zatiaľ čo pôvodné tekutiny sa odvádzajú do uzavretých nádob.
Potom balzamovač upraví drobné detaily – pery, viečka, ruky či poškodené miesta po chorobe alebo úraze. Používajú sa jemné kozmetické techniky, aby zosnulý pôsobil pokojne a dôstojne. Na záver sa telo opäť očistí, ošetrí parfumáciou, oblečie a uloží do rakvy.
Balzamovanie je činnosť stará tisícročia. Už Egypťania pomocou soli a myrhy vysušovali telá svojich faraónov. "Balzamovanie vykonávali za iným účelom, ako my dnes," doplnil Pekar. Verili, že tak ich panovníci budú môcť žiť ďalší život aj po smrti.
V Európe bol priekopníkom v balzamovaní tiel Leonado Da Vinci. Nebalzamoval však na pohreb, ale za účelom výskumu a uchovania materiálu na štúdium. Pri svojej práci skúmal ľudské pozostatky a študoval tak ľudskú anatómiu. Po viac ako 200 rokoch rokoch sa balzamovanie využívalo pri vojnových konfliktoch, na uchovávanie tiel vysokopostavených padlých dôstojníkov, ktorých bolo treba prevážať na dlhé vzdialenosti domov.
Na Slovensku majú ľudia voči tejto službe predsudky, no v zahraničí je bežnou súčasťou pohrebnej kultúry. V krajinách ako je USA, Veľká Británia, Kanada či Austrália sa balzamovanie robí takmer automaticky pri každom pohrebe. Rovnako tak v južných štátoch, ako je Taliansko či Španielsko.
Služby slovenského balzamovača ľudia vyhľadávajú najmä v prípadoch, ak zosnulý pochádza z inej krajiny. Nabalzamované telo vydrží cestu do rodného kraja, kde sa s ním blízki môžu rozlúčiť. Radoslav Pekar odvádza kvalitnú prácu, a tak je telo aj po niekoľkých týždňoch cestovania dôstojne upravené. Z hygienických aj estetických dôvodov musí byť nebožtík vhodne upravený, aj keď bude jeho telo odpočívať v hrobke.
Balzamácia môže trvať pár hodín, alebo takmer celý deň
Niektoré prípady si vyžadujú len pár hodín, iné polovicu dňa. Pekarovým rekordom bola práca, ktorá trvala viac než šestnásť hodín. Telo po ťažkej autonehode musel najskôr kompletne rekonštruovať, aby vyzeralo pokojne a dôstojne.
Svoju prácu by mohol mať hotovú aj za polovicu času. Slovenský balzamovač je však pedantný, a snaží sa pri úprave zosnulého dosiahnuť dokonalosť až do tej miery, že upravené telo vyzerá takmer ako by bolo živé.
Jeho mravčiu robotu chvália aj v zahraničí. Pri balzamácií muža s vysokým postavením ho kontaktovali až z Afganistanu. Pekár so žartom priznal, aké dary mu za jeho prácu ponúkali.
Strašidlá zaháňa rozumom a vtipom
Pekar sa mŕtvych nebojí. Smrť považuje za bežnú súčasť ľudského života. Pri svojej práci nemá vidiny ani nie je svedkom paranormálnych aktivít. Verí, že všetky zvuky či nepríjemné pocity majú svoje racionálne vysvetlenia: "Strach vychádza z nevedomosti. Človek sa koľkokrát zľakne. Keď niečo niekde búcha, tak tým smerom zakričím - Zase tady straší?- ale vždy je to niečo, čo sa dá vysvetliť," dodáva Pekar.
Pri tichej práci s nebožtíkom si balzamovač púšťa hudbu, nahlas rozpráva alebo si zaspieva. Svoju prácu sa snaží nechávať za zatvorenými dverami Domova smútku, občas ho však navštívi v snoch.
Medzi živými sa stretáva aj s predsudkami. Niektorí ľudia sa na jeho povolanie pozerajú s nedôverou, iní s fascináciou. "Sú ľudia, ktorí majú predsudky a povedia, že by sa ma v živote nedotkli a pod. Dokonca, keď o mne média začali písať, ľudia mi písali všelijaké komentáre. Niekto tam napísal, že tú prácu vykonávajú sérioví vrahovia, a že sa za ňu schovávajú," povedal Pekar s nadhľadom.
Jeho cieľom nie je len úprava mŕtvych. Ide najmä o pozostalých, ktorým chce poskytnúť čo najdôstojnejšiu rozlúčku. "Chcel som niečo urobiť - pre ľudí a pre spoločnosť," hovorí Radoslav Pekar a odkazuje tak na rodiny, ktoré sa so svojimi blízkymi môžu na pohrebe rozlúčiť bez traumy a strachu.
Fotogaléria
