Voda ako liek na prehrievanie krajiny: OZ Voda pre klímu hľadá riešenia, ako ochladiť región
{files5}
/data/images/111094.jpg
Trnavský kraj patrí medzi najsuchšie oblasti na Slovensku. S týmto pomáha aj Voda pre klímu. Zameriava sa na prepojenie vedy, praxe a verejnosti pri riešení dôsledkov klimatických zmien.
Trnavský kraj patrí medzi najsuchšie oblasti Slovenska. Občianske združenie Voda pre klímu preto už niekoľko rokov upozorňuje, že boj s klimatickou krízou sa nezačína len pri znižovaní emisií, ale pri vode. Jej návrat do krajiny považujú odborníci za kľúč k ochladeniu prostredia a záchrane biodiverzity. O tejto téme sme sa rozprávali s predsedom OZ Ivanom Matuškom.
Občianske združenie sa zameriava na prepojenie vedy, praxe a verejnosti pri riešení dôsledkov klimatických zmien. Upozorňuje, že voda je kľúčovým prvkom pri ochladzovaní prostredia a udržiavaní stability ekosystémov. Impulzom k vzniku združenia bola výzva participatívneho rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja. "Vznikli sme v roku 2019, kedy na základe výzvy participatívneho rozpočtu Trnavského samosprávneho kraja sme dali dokopy pár iniciatívnych osobností a podali sme si vlastné projekty s týmto názvom Voda pre klímu,“ povedal predseda združenia.
Podľa neho je problém, že klimatické zmeny sa často vnímajú len v súvislosti so skleníkovými plynmi, hoci ide o omnoho širší jav. Kľúčovým prvkom, ktorý reguluje teplotu prostredia, je práve voda. "Vodou chladíme motory áut, vodou chladíme dokonca jadrový reaktor v jadrových elektrárňach a stále nám nejako nedochádza, že tou istou vodou sa dá chladiť aj planéta a v podstate celá príroda,“ vysvetlil Matušek.
Združenie upozorňuje, že práve Trnavský kraj je ukážkou regiónu, kde sa dôsledky klimatických zmien prejavujú čoraz výraznejšie – miznú prechodné obdobia, stúpa počet tropických dní, znižuje sa hladina podzemných vôd a pribúdajú invázne druhy rastlín. Na riešení situácie sa však musia podľa Matušeka podieľať všetci.
Jednou z priorít združenia je obnova mokradí a vodozádržných opatrení. Práve tie sú podľa Matušeka centrom života v krajine a zásadným nástrojom adaptácie na sucho. "Mokraď v podstate predstavuje epicentrum biodiverzity. Funguje ako filter, je zásobárňou vody v období sucha a vyrovnáva vodnú bilanciu v krajine,“ doplnil.
Okrem projektov zameraných na mestské prostredie sa združenie venuje aj spolupráci s poľnohospodármi. V rámci projektu ADAPTA pripravujú s odborníkmi z Piešťan a Brna odporúčania, ako rozdeliť veľké poľnohospodárske parcely vegetačnými pásmi, ktoré pomáhajú zadržať vodu.
Podľa Matušeka však môže prispieť každý jednotlivec, a to napríklad zachytávaním dažďovej vody v záhradách či budovaním jazierok. Viac o aktivitách OZ Voda pre klímu si môžete vypočuť v podcaste Trnavského rádia.
Fotogaléria
