Výskum murovanej šibenice pri Holíči je hotový, priniesol unikátne nálezy
{files5}
{if13}
/data/images/71288.jpg
Podobnú šibenicu nájdeme až vo Švajčiarsku. Murované holíčske popravisko prinieslo v poslednej etape terénneho výskumu zaujímavé poznatky o spôsobe popráv.
Zhruba pred dvoma rokmi začali v Holíči komplexne odhaľovať pozostatky šibenice. Išlo o vôbec prvé murované popravisko, ktoré sa na Slovensku skúmalo. Archeológovia už ukončili práce na poslednej, štvrtej etape výskumu v teréne. O výsledkoch doterajšieho bádania sme sa rozprávali s Danielom Bešinom z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Sťatie hlavy bolo niekedy prejavom milosti
Výskum ukončili počas minulého týždňa. Na rade je spracovanie artefaktov, ktoré sa v teréne našli. "Celý náš výskumný tím teraz čaká spracovanie materiálu, to znamená, že sa pre nás práve teraz začína najväčšia časť práce," vysvetlil Bešina. Materiálu zo šibenice sa budú podľa neho teraz venovať mesiace, možno aj celý rok.
Na spracovaní artefaktov budú spolupracovať archeológovia s ďalšími odborníkmi. Privolajú si napríklad antropológov, ktorí pomôžu so skúmaním ľudských pozostatkov, ktoré sa pri holíčskej šibenici našli. "Dá sa povedať, že ľudské pozostatky sa pri šibeniciach nachádzajú často. Bolo to napríklad z dôvodu, aby popravených dehonestovali tým, že ich telá nechali na šibenici visieť a pochovali ich v okolí popraviska do nečistej zeme. Bola to súčasť trestu," priblížil Bešina.
Nájdené pozostatky jedného z popravených ukázali, že hrdelný trest tu často nebol jediným trestom. Jedna kostra mala totiž odťatú pravú ruku aj hlavu. "Tento typ trestu máme doložený aj v písomných prameňoch. Zatiaľ sa ho však v rámci celého európskeho priestoru ešte nepodarilo archeologicky potvrdiť, ide preto o významný nález," dodal Bešina a vysvetlil, za čo si mohol popravený takýto trest "vyslúžiť".
Posledná fáza výskumu priniesla v Holíči aj vzácny nález pracky z opasku. Bola z bronzu. Pre odborníkov je významná z viacerých hľadísk.
Šibenica a stopy jej minulosti
Prvá písomná zmienka o holíčskej šibenici pochádza z roku 1568. Išlo o akési povolenie na jej výstavbu na pozemkoch grófa Révaya. Mladšie písomné pramene o murovanom popravisku zatiaľ nie sú k dispozícii. "Myslím si, že keď bude pokračovať hlbšie aj historický výskum, tak sa nájdi aj ďalšie pramene. Pomôcť by mohli napríklad súdne spisy o deliktoch. Potom budeme múdrejší," dodal Bešina.
Archeológ dodal, že v minulosti už sa na území Slovenska skúmalo niekoľko šibeníc, nešlo však o tak komplexný výskum, ako je ten v Holíči. Aj vďaka výskumu na Záhorí sa od roku 2022 začalo s ďalšou podobnou archeologickou aktivitou.
Daniel Bešina dodal, že na Slovensku je viacero miest, ktoré majú v názve šibenica (napríklad Šibeničný vrch). Dá sa predpokladať, že práve tam sú ďalšie lokality s podobnými nálezmi. "Holíč mal výhodu, že lokalita šibenice bola uchránená od ničivých vplyvov, akými sú napríklad poľnohospodárska činnosť či rozmach mesta. Dala sa pekne identifikovať v teréne aj na mapových podkladoch," doplnil.
Odborníkov teda po finálnej, štvrtej etape výskumu v teréne čaká práca v archívoch či laboratóriách. Keď sa výskum v roku 2022 začal, uvažovalo sa o pamiatkovej ochrane holíčskej kamennej šibenice. Daniel Bešina potvrdil, že tieto kroky sú aktuálne a vyhliadky na vyhlásenie šibenice sú dobré.
Fotogaléria
