Hrnčiarovce nad Parnou si pripomínajú 30 rokov samostatnosti
Obec patrila pod správu mesta Trnava takmer 23 rokov. Na základe referenda o odčlenení od mesta sa potom Hrnčiarovce nad Parnou stali samostatnou obcou. Udialo sa tak 1. februára 1994.
V prvej písomnej správe z roku 1270 sa Hrnčiarovce nad Parnou spomínajú ako dedina patriaca slobodnému kráľovskému mestu Trnave. Vzťahy sa ale časom dynamicky menili. Výslekom bolo referendum z roku 1994 o samostatnosti obce. Pozrime sa na to, ako sa to celé udialo.
Obyvatelia Hrnčiaroviec mali s Trnavčanmi podľa najstarších historických správ spoločné hospodárske záujmy. Podľa všetkého participovali aj na niektorých výhodách udelených mestu Trnava. Išlo napríklad o oslobodenie od platenia daní a poplatkov. Postupom času sa však tento vzťah vykryštalizoval do poddanského vzťahu.
O odčlenení Hrnčiaroviec od Trnavy v roku 1994 sa toho veľa nepíše. Objavili sme však diplomovú prácu z roku 2016, v ktorej sa autorka Katarína Haragová venuje práve tejto téme. Obec mala podľa autorky viacero dôvodov na osamostatnenie sa. Medzi najhlavnejšie patrilo to, že Hrnčiarovce ako miestna časť Trnavy nebola dostatočne financovaná a nikto neriešil jej problémy. Toto autorke potvrdil aj prvý starosta obce Rastislav Mrva: "Pred rokom 1994 sa v obci nič nekonalo. Upadal kultúrny život a nič sa nestavalo. Rozvoj obce bol úplne zastavený, dostávala málo peňazí z mestskej kasy. Naši poslanci, ktorí zastupovali obec v meste nemali žiadne výrazné slovo v rozhodovaní o investíciách. Pod mesto spadala aj Modranka a Biely Kostol. Bolo len otázkou času, kedy si niektorá obec povie dosť a bude chcieť zmenu.“
Tak sa aj stalo a na prelome rokov 1992 a 1993 pripravil Občiansky výbor petíciu. Konala sa v zime a na základe tejto petície potom vo februári 1993 zorganizovali referendum. Tvorila ho iba jedna otázka. Organizátori sa pýtali, či chcú obyvatelia Hrnčiaroviec odčlenenie obce od mesta. Referenda sa zúčastnila nadpolovičná väčšina obyvateľov. Znamenalo to, že referendum je platné. O odčlenení obce však musela rozhodnúť vláda. Obec na to čakala dlho, vláda rozhodla až rok po realizácií petície a referenda.
Obec teda začínala od nuly. Nemala úrad, erb, zamestnancov úradu, starostu ani obecné zastupiteľstvo. V Hrnčiarovciach nad Parnou sa prvé voľby konali 9. apríla 1994. Obyvatelia si na nich zvolili starostu Rastislava Mrvu. Jeho prvé kroky ako starostu smerovali k riešeniu problémom obyvateľov a k rekonštrukcii kultúrneho domu. "Nemal som ani len kde vybavovať občanov. Preto som dal vyhlásiť do rozhlasu, že zasadám v škole. Tam za mnou mohli chodiť občania s problémami. Ja som zatiaľ riešil priestory dnešného kultúrneho domu, pretože museli prejsť rekonštrukciou. To sa aj stalo a prvá hodová zábava sa tam už v novembri mohla konať," uviedol pre diplomovú prácu Rastislav Mrva.
Nakoniec sa všetko podarilo a Hrnčiarovce nad Parnou sú do dnešného dňa samostatnou obcou. Aktuálne majú viac ako 2 200 obyvateľov. Či bolo rozhodnutie osamostatniť sa dobré alebo zlé, nevieme posúdiť. V minulosti obec nedostávala od Trnavy dostatok financií, no dnes by to možno bolo inak. "Výhody či nevýhody tejto zmeny si musia zhodnotiť obyvatelia Hrnčiaroviec. Napríklad pri pohľade na infraštruktúru obce a možno aj s porovnaním pri návšteve Trnavy," uviedla Veronika Majtánová, hovorkyňa mesta Trnava.
V prípade, že by sa ale Hrnčiarovce nad Parnou priklonili k spojeniu s Trnavou, mesto by to podporilo. "Ako mesto by sme podporili zmenu legislatívy, ktorá by umožnila administratívne spájanie obcí v blízkosti mesta, ktoré by do týchto obcí prinieslo viac finančných prostriedkov," povedala Majtánová. Obce v okolí Trnavy by sa tak mohli rýchlejšie rozvíjať. Tieto plány však v súčasnosti nie sú reálne a Hrnčiarovce nad Parnou zostanú zrejme ešte dlho samostatnou obcou.
Fotogaléria
