Trnava odrezaná od sveta. V roku 1987 ku nám vtrhla snehová kalamita

Vrtochy počasia boli, sú, aj budú. Niektoré zimy sú tuhé, iné zase mierne. Medzi najzaujímavejšie zimy, ktoré na Slovensku prepisovali históriu, patria zimy v rokoch 1929 a 1987.

Tip: Čerstvé správy a zaujímavosti z regiónu každý deň. Nalaďte sa.

Prvá spomínaná zima v roku 1929 priniesla doteraz najnižšiu zaznamenanú teplotu na našom území. Vo Vígľaši - Pstruši, neďaleko od Zvolena namerali v noci z 11. februára 1929 teplotu na úrovni -41°C. Arktický vzduch sprevádzali tuhé mrazy, praskali stromy aj múry domov.

Najskôr januárové teplo, ale mráz ešte prekvapil

Zima v roku 1987 nám nadelila mohutnú snehovú kalamitu, a to po celkom teplom začiatku januára, kedy sa teploty pohybovali okolo +12°C a ľudia tuhé mrazy a výdatné sneženie už veľmi neočakávali. Dňa 3. januára 1987 začal do našej oblasti zatekať arktický vzduch, ktorý znížil teploty až o 20°C.

Nad Balkánom sa 8. januára toho roku prehĺbila tlaková níž, okolo ktorej začal do našej oblasti zatekať studený a vlhký vzduch. Ten k nám priniesol intenzívne sneženie a fujavicu, vyvrcholilo to 12. januára 1987, kedy napadlo na väčšine Slovenska od 30 do 70 cm snehu, pričom najviac nasnežilo na juhozápade Slovenska.

Záveje zafúkali autá, Trnava bola odrezaná od sveta

V Bratislave namerali 65 cm a v Dunajskej Strede až 77 cm snehu. Silný vietor vytváral až 2 metre vysoké záveje, ktoré paralyzovali všetku dopravu. V Bratislave bol kolaps. Električky zafúkalo, nepremávali. Mesto Trnava zostalo odrezané od sveta, viazlo zásobovanie a ľudia boli bez chleba a základných potravín.

Na západnom a strednom Slovensku boli vyhlásené mimoriadne školské prázdniny. V nasledujúcich dňoch sneženie začalo ustávať a tlaková níž sa z Balkánu presunula nad Ukrajinu, čím vtiahla ešte chladnejší vzduch. Ranné teploty sa pohybovali medzi -14 až -18°C, cez deň sa však naďalej ochladzovalo a popoludní teplota poklesla aj pod -20°C. S postupným nasúvaním sa tlakovej výše sa oblačnosť zmenšovala, vďaka čomu začali teploty ešte viac klesať.

Teploty klesali k mínus tridsiatke

Ráno 13. januára 1987 bolo extrémne chladné. V Košiciach sa teplota pohybovala okolo -26°C, v Poprade okolo -29°C, no najchladnejšie bolo na severozápade Slovenska. Žilina hlásila -29,4°C, Partizánske -30°C a Trenčín dokonca až -32°C. Krutá zima vtedy vtrhla takmer do celej Európy. Zima 1987 tak začala teplotne výrazne nadpriemerná, ale tuhé mrazy a kalamity trápili Európu až do marca.

Vydolovali sme vaše spomienky zo sociálnych sietí. Takto si na zaviatu Trnavu v roku 1987 spomínajú Trnavčania a Trnavčanky.

"Z Casala sme skákali hlavičky do závejov."

"Robili sme si parádne tunely cez tie kopy nahrnutáho snehu. To bola paráda. A dalo sa super korčulovať po uliciach po celom Spiegelsále."

"Išiel som do školy a na škole - Atomová bol oznam, že škola je zavretá tak naspať domov. Na Tehelnej bol taký závej, že sa nedalo vyjsť z činžiaku von, museli sme prehadzovať uličku."

"Robil som vtedy v ŽOSke a býval na Prednádraží II. Do práce som chodil pešo a v práci sme povinne všetci prítomní (veľa nás ale nebolo) odhŕňali sneh na tzv. mazutovej koľaji, kade pristavovali cisterny s mazutom ku kotolni, ktorá vykurovala nielen fabriku, ale aj celú Družbu. Ak by sa nám to nepodarilo, tuším za dva dni by nemali s čím kúriť."

"A ja išla do školy ako prváčka, ani ma vidieť nebolo, ale išla som lebo súdružka učiteľka mi vynadá :-). Došla som, a tá na mňa pozerá, že čo tam robím. Asi traja sme z celej triedy došli :-)"

"V atómke sa nemohli pre záveje striedať smeny, kým cestárom nepomohli s odhŕňaním ciest vojaci s obrnenými transportérmi. Autobusy potom ešte dlho jazdili v úzkych ľadových korytách, na ktoré boli zmenené cesty."