Pri Čiližskej Radvani obnovujú mokrade. Obnovený potok sa stáva diaľnicou pre hraboše
Podunajská nížina je známa prevahou poľnohospodárskej funkcie. Ruka v ruke s tým však prichádza aj niekoľko ekologických problémov. Na úplnom juhu nášho kraja silnejú snahy o prinavrátenie pestrej prírody tam, kde sa poľnohospodárom prirodzene nedarí.
Ako sa z potenciálneho ryžového poľa stane znova prírodná mokraď s endemitnými druhmi? Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ) to vie najlepšie. Hoci majú v názve Bratislavu, o prírodu sa starajú aj v našom kraji. S členom združenia Jakubom Sigmundom sme rozberali obnovu mokrade a potoka pri Čiližskej Radvani (okres Dunajská Streda).
Mokrade na Žitnom ostrove z historického hľadiska vždy boli. Zmenilo sa to až s príchodom človeka. "Inak tomu nebolo ani v okolí Čiližského potoka. Mokrade vznikali v jeho mŕtvych ramenách, poprípade sa voda vlievala do okolitých zníženín," vysvetlil Sigmund. S príchodom melioračných (odvodňovacích) kanálov mokrade prirodzene zanikali. Na scénu preto prišli ochranári z BROZ. Začali s obnovou potoka.
BROZ na obnove riečny ramien a mokradí pracuje už viac ako 20 rokov. Za ten čas sa podarilo obnoviť 34 km riečnych ramien, či napojiť na vodu 33 km dlhý úsek Čiližského potoka. Jeden z projektov nazvali Microtus, čo súvisí s podporou životného prostredia pre unikátneho hraboša, ktorý sa v oblasti zachoval ako glaciálny relikt (pozostatok z doby ľadovej).
"Tento hraboš potrebuje mokradné druhy rastlín a podmáčanú pôdu. Nejde o druh, ktorý by ničil poľnohospodársku pôdu," opísal hraboša projektový manažér projektu Life Microtus 2. Populácia hraboša sa po mesiacoch obnovy mokradí stabilizovala, a to bol predtým hraboš severský panónsky takmer na vyhynutie. Potvrdil to monitoring.
Obnova mokradí má aj ďalšie benefity. Okrem toho, že podporujú druhov rozmanitosť, pomáhajú pri adaptácii na zmenu klímy. Ochranári tiež radi pozorujú, ako sa do polí vracia život.
BROZ sa usiluje odkúpiť hospodárske pozemky v okolí, aby mohli mokraď rozšíriť. Ochranári na to vypísali zbierku. "Usilujeme sa odkúpiť 42 hektárov mokrade, ktorá je súčasťou väčšieho územia. Poľnohospodári mali prirodzene problém túto pôdu obrábať. Keď prišiel veľký dážď, voda sa tam držala a nepomohli ani rôzne odvodňovacie systémy," dodal Sigmund.
Správy o päť minút skôr ako ostatní a všetko, čím práve žijete. Každý deň v Trnavskom rádiu.
Fotogaléria
