Vláčikom do Kamenného mlyna? Trnava mala zaujímavú atrakciu

V 50. rokoch vznikla železnica, ktorá prepojila Trnavu s rekreačnou oblasťou Kamenný mlyn. Jej trvanie bolo krátke, no intenzívne.

Vlak s brigádnikmi počas údržby trate Trnava – Biely Kostol v roku 1951. | Zdroj: Zbierka Helena Kvetanová
Vlak s brigádnikmi počas údržby trate Trnava – Biely Kostol v roku 1951. | Zdroj: Zbierka Helena Kvetanová

V dobe etablovania socializmu bolo viac ako potrebné ukázať, že záväzky novej spoločnosti budú nielen naplnené, ale aj vysoko prekročené. Úspechy sa zvykli oslavovať a najvýkonnejší pracovníci odmeňovať. Dôležitým prvkom doby bola práca s mládežou, jej výchova a získavanie pre budovanie spoločnosti, k prekonávaniu rekordov.

Jedným z fenoménov mládežníckej osvety v krajinách východného bloku sa stala výstavba detských, respektíve pionierskych železníc. Vybraní študenti základných a stredných škôl sa mohli počas prázdnin stať skutočnými železničiarmi. Zámerom bolo ich podchytenie a zaujatie pre prácu na železnici.

Cukrovarská vlečka jazdila centrom mesta

Dá sa povedať, že na začiatku pionierskej železničky do Kamenného mlyna, stál Cukrovar Petra Jilemnického v Trnave. Pomohol najmä materiálne. Okrem toho mal vlečku na prepravu cukrovej repy napojenú na hlavnú trať v blízkosti železničnej stanice.

Vlak jazdil od železničnej stanice po Hospodárskej ulici, ďalej pomedzi budovy cukrovaru k repným splavom, odkiaľ pokračoval k skladom a výhrevni pre parný rušeň. V takejto podobe cukrovarská vlečka slúžila až do začiatku 70. rokov, kedy bola napojená z opačnej strany – na trať od Kútov. Rozširujúca sa zástavba začala trati vedenej prakticky stredom Trnavy, spôsobovať problémy. Dnes by sme si železničné závory na Hospodárskej alebo Kollárovej ulici vedeli len ťažko predstaviť.

Hospodárska ulica v roku 1972. Rušeň 3214 vlečky cukrovaru prechádza po Hospodárskej ulici v Trnave. | Zdroj: Bohuš Kráľovič
Hospodárska ulica v roku 1972. Rušeň 3214 vlečky cukrovaru prechádza po Hospodárskej ulici v Trnave. | Zdroj: Bohuš Kráľovič

Hospodárska ulica v Trnave v roku 1972. | Zdroj: J. Šelestiak - Premeny Trnavy
Hospodárska ulica v Trnave v roku 1972. | Zdroj: J. Šelestiak - Premeny Trnavy

Hospodárska ulica v Trnave okolo roku 1973. | Zdroj: J. Šelestiak - Premeny Trnavy
Hospodárska ulica v Trnave okolo roku 1973. | Zdroj: J. Šelestiak - Premeny Trnavy

Nemenej zaujímavou raritou je, že koľajisko vlečky bolo napojené aj na trať s rozchodom 760 mm, po ktorých sa zvážala repa z polí pri Trnave do cukrovaru. Poľná železnica križovala celý okres, fungovala na trati Trnava – Malženice – Jaslovské Bohunice – Nižná, Trnava – Špačince – Dolná Krupá a Trnava – Biely Kostol. Na poslednej menovanej občas na konci repného vláčika pripojili vagón s výletníkmi.

Tomáš Haviar sa príbehu pionierskej železničky v Trnave venuje už dlhšie. Dostal sa ku nej vďaka písaniu o vlečke trnavského cukrovaru.

Trnavské rádio
Vláčikom do Kamenného mlyna? Trnava mala zaujímavú atrakciu
Tomáš Haviar: "Trnava mala železničku skôr, ako Košice."
Kopírovať embed kód
Skopírované

Destká železnička do Kamenného mlyna? Skvelý nápad!

Sú práve 50. roky 20. storočia a na Zastupiteľskom zbore Mestského národného výboru Trnava vznikol nápad zrealizovať stavbu pionierskej železnice. Vedenie mesta sa rozhodlo, že pri príležitosti 10. výročia oslobodenia Trnavy, zrealizuje túto stavbu.

Haviar hovorí, že za príbehom trnavskej pionierskej železničky bolo okrem dobovej ideológie predovšetkým nadšenie.

Trnavské rádio
Vláčikom do Kamenného mlyna? Trnava mala zaujímavú atrakciu
Tomáš Haviar: "Železničky vznikli skôr z nadšenia."
Kopírovať embed kód
Skopírované

Oblasť Kamenného mlyna bola hojne využívaná obyvateľmi na oddych. Mesto sa preto rozhodlo v rokoch 1955 až 1956 vybudovať rozsiahly športovo-rekreačný areál regionálneho významu.

V letných mesiacoch roku 1951 začali mládežnícke brigády na údržbe trate do Bieleho Kostola. Celá trasa bola vyčistená, nanovo zaštrkovaná a skontrolovaná. Akcia sa uskutočnila pod patronátom Cukrovaru Petra Jilemnického, n. p. Trnava a Uhoľných skladov Trnava.

Trasa Pionierskej železničky v Trnave. | Zdroj: Tomáš Haviar
Trasa Pionierskej železničky v Trnave. | Zdroj: Tomáš Haviar

Cukrovar dal k dispozícii parnú lokomotívu a niekoľko repných vagónov. Ostatné náradie zapožičali z uhoľných skladov. Pracovali tu zväčša mladí ľudia zo zväzáckych organizácií. Snahou bolo zachovanie zjazdnosti trate pre prípadnú výletnú dopravu. V pláne bola revitalizácia úseku v dĺžke 4 km z Okružného námestia do Kamenného mlyna. Okrem obnovy trate mali pribudnúť aj dve staničné budovy na koncoch spolu s výhrevňou pre jednu parnú lokomotívu.

Vlak trnavskej pionierskej železnice. | Zdroj: Zbierka Roman Jeschke
Vlak trnavskej pionierskej železnice. | Zdroj: Zbierka Roman Jeschke

Vagóny plánovali používať: tri osobné, vyrobené v dielňach ČSD Trnava (bývalá Vozovka) s dvoma dvojnápravovými podvozkami a priebežnou tlakovou brzdou, a jeden vagón určený pre dopravu bicyklov a kočíkov. Cukrovar Petra Jilemnického, n. p. dal k dispozícii už ním nepoužívanú trať a zveril zväzákom do starostlivosti parnú dvojnápravovú lokomotívu O&K. Časť záväzku sa po odpracovaní 6 000 brigádnických hodín skutočne podarilo splniť. Celá trať bola zrekonštruovaná a vybavená spolu 64 výstražnými značkami.

Vláčikom do kamenáča za 50 halierov

Dňa 1. mája 1955 sa začala skúšobná prevádzka na Pionierskej železnici v Trnave. Oficiálne otvorenie sa konalo pri príležitosti II. okresného zletu pionierov v Trnave 8. mája 1955, kedy za zvukov fanfár prestrihol pán Šalgovič pásku pred lokomotívou V prvý deň prepravila železnica takmer 4 000 cestujúcich. Cenu za odvezenie stanovili na 0,50 Kčs.

Slávnostné odovzdávanie vagónov detskej železnice vo Vozovke Trnava. Zdroj: Zbierka / Igor Rendek
Slávnostné odovzdávanie vagónov detskej železnice vo Vozovke Trnava. Zdroj: Zbierka / Igor Rendek

Slávnostné odovzdávanie vagónov detskej železnice vo Vozovke Trnava. | Zdroj: Zbierka ŽM Bratislava
Slávnostné odovzdávanie vagónov detskej železnice vo Vozovke Trnava. | Zdroj: Zbierka ŽM Bratislava

Atrakcia sa stala veľmi populárnou a do konca školského roka ju navštívilo množstvo školských výletov nielen z Trnavy, ale aj z okolia. Vlak premával v soboty a nedele každých 30 minút. Od 15. júla 1955 bolo v pláne zavedenie každodennej premávky v čase od 8.00 do 21.00 hod. a skrátenie intervalov medzi jazdami na 15 – 20 minút.

Slávnostné odovzdávanie vagónov detskej železnice vo Vozovke Trnava. | Zdroj: Zbierka ŽM Bratislava
Slávnostné odovzdávanie vagónov detskej železnice vo Vozovke Trnava. | Zdroj: Zbierka ŽM Bratislava

Prví cestujúci novej atrakcie. | Zdroj: Zbierka Ján Holovič
Prví cestujúci novej atrakcie. | Zdroj: Zbierka Ján Holovič

Vláčik zastavoval na požiadanie. Rušňovodičom bol Belo Dávid, kuričom Štefan Lio a výhybkárom Milan Prokop. Prevádzkovateľ, Okresný dom pionierov a mládeže v Trnave, ich dal odborne vyškoliť ešte v zime pred otvorením železničky. Zriadený bol aj železničiarsky krúžok.

Atrakcia trvala len jednu sezónu

Po skončení sezóny sa prevádzkovateľ železnice, Okresný dom pionierov a mládeže, intenzívne zaujímal o budúcnosť atrakcie.

Vlak trnavskej pionierskej železnice. | Zdroj: Fb
Vlak trnavskej pionierskej železnice. | Zdroj: Fb

Okresný národný výbor a Krajský národný výbor prisľúbil pomoc a podporu aj v roku 1956. Hodnota železničky sa mala zvýšiť po dobudovaní kúpaliska v Kamennom mlyne v tom istom roku. Mala byť tiež dobudovaná infraštruktúra, budovy staníc. Mesto dalo prísľub aj na realizáciu semaforov a uniforiem pre personál. Požadovalo však zlepšenie údržby trate a zamedzenie vandalizmu. Po roku užívania bola zničená väčšina označenia a trať zarastala burinou.

Je zaujímavé vidieť aj to, ako bol areál Kamenného mlyna plánovaný v 50. rokoch. Detské bazény boli zamýšľané po pravej strane v smere na Biely Kostol a súčasné kúpalisko malo zostať rybníkom.

Plán začlenenia koncovej stanice na Kamennom mlyne do projektu obnovy lokality – polovica 50. rokov. | Zdroj: Zbierka Západoslovenské múzeum v Trnave
Plán začlenenia koncovej stanice na Kamennom mlyne do projektu obnovy lokality – polovica 50. rokov. | Zdroj: Zbierka Západoslovenské múzeum v Trnave

Ďalšia sezóna sa už nekonala. Vozenie sa na detskom vláčiku ťahanom parnou lokomotívou bolo síce veľmi populárne, lenže išlo o atrakciu bez potrebných povolení, čo bol neskôr údajne aj dôvod na zrušenie.

Inou príčinou mala byť výstavba rybníkov na Kamennom mlyne. Tie zmenili hladinu spodnej vody, čo sa prejavilo rozrušením spodnej stavby železnice. Hovorilo sa i o nedostatku financií potrebnejších na iné účely v meste. V roku 1957 akúkoľvek dopravu do Bieleho Kostola definitívne zastavili a úsek ako jeden z prvých na sieti hospodárskych železníc cukrovaru zrušili.

Predstava, že by detská železnička v Trnave vznikla opäť, nie je nereálna

Tomáš Haviar pre Trnavské rádio povedal, že aj dnes by si vedel predstaviť vzkriesenie detskej trnavskej železničky do Kamenného mlyna. Problémom môžu byť, na rozdiel od minulosti, viacerí vlastníci pozemkov či aktuálna zástavba.

Trnavské rádio
Vláčikom do Kamenného mlyna? Trnava mala zaujímavú atrakciu
Tomáš Haviar: "Aj dnes to má odpodstatnenie."
Kopírovať embed kód
Skopírované

Pionierske železnice sa v minulosti postavili v takmer dvoch desiatkach miest Československa, z toho štyri na Slovensku. Aktuálne jediná funkčná pionierska železnička sa nachádza pri Košiciach v Čermeľskom údolí. Funguje od roku 1955, v roku 1956 sprevádzkovali aj jej druhý úsek.

Ak máte akékoľvek poznatky, či fotografie trnavskej pionierskej železničky, neváhate nám ich zaslať na redakcia@trnavskeradio.sk.

Vyzýva na to aj Tomáš Haviar - ak fotografie či zážitky z trnavskej detskej železničky máte, určite nám dajte vedieť.

Trnavské rádio
Vláčikom do Kamenného mlyna? Trnava mala zaujímavú atrakciu
Tomáš Haviar: "Hľadáme ďalšie dobové fotky a spomienky."
Kopírovať embed kód
Skopírované

Mgr. art. Tomáš Haviar je znalec technických a kultúrnych pamiatok, historik, publicista a architekt. Má za sebou viacero odborných publikácií o úzkokoľajných železniciach, v rámci Trnavy napríklad knihu Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 – 1962.

Tento článok ste bezplatne čítali vďaka tomu, že počúvate Trnavské rádio. Ďakujeme, vážime si to.

Trnava 106,2 FM | Hlohovec 103,9 FM | Piešťany 107,9 FM | Galanta 93,4 FM | Holíč a Skalica 106,0 FM

Fotogaléria

  • Trnava a okolie
    106,2 MHz
  • Hlohovec
    103,9 MHz
  • Piešťany
    107,9 MHz
  • Galanta
    93,4 MHz
  • Holíč, Skalica
    106,0 MHz
  • Dunajská Streda (čoskoro)
    98,3 MHz