Vláčikom do Kamenného mlyna? Trnava mala zaujímavú atrakciu
{files5}
{if13}
/data/images/37666.jpg
V 50. rokoch vznikla železnica, ktorá prepojila Trnavu s rekreačnou oblasťou Kamenný mlyn. Jej trvanie bolo krátke, no intenzívne.
V dobe etablovania socializmu bolo viac ako potrebné ukázať, že záväzky novej spoločnosti budú nielen naplnené, ale aj vysoko prekročené. Úspechy sa zvykli oslavovať a najvýkonnejší pracovníci odmeňovať. Dôležitým prvkom doby bola práca s mládežou, jej výchova a získavanie pre budovanie spoločnosti, k prekonávaniu rekordov.
Jedným z fenoménov mládežníckej osvety v krajinách východného bloku sa stala výstavba detských, respektíve pionierskych železníc. Vybraní študenti základných a stredných škôl sa mohli počas prázdnin stať skutočnými železničiarmi. Zámerom bolo ich podchytenie a zaujatie pre prácu na železnici.
Cukrovarská vlečka jazdila centrom mesta
Dá sa povedať, že na začiatku pionierskej železničky do Kamenného mlyna, stál Cukrovar Petra Jilemnického v Trnave. Pomohol najmä materiálne. Okrem toho mal vlečku na prepravu cukrovej repy napojenú na hlavnú trať v blízkosti železničnej stanice.
Vlak jazdil od železničnej stanice po Hospodárskej ulici, ďalej pomedzi budovy cukrovaru k repným splavom, odkiaľ pokračoval k skladom a výhrevni pre parný rušeň. V takejto podobe cukrovarská vlečka slúžila až do začiatku 70. rokov, kedy bola napojená z opačnej strany – na trať od Kútov. Rozširujúca sa zástavba začala trati vedenej prakticky stredom Trnavy, spôsobovať problémy. Dnes by sme si železničné závory na Hospodárskej alebo Kollárovej ulici vedeli len ťažko predstaviť.
Nemenej zaujímavou raritou je, že koľajisko vlečky bolo napojené aj na trať s rozchodom 760 mm, po ktorých sa zvážala repa z polí pri Trnave do cukrovaru. Poľná železnica križovala celý okres, fungovala na trati Trnava – Malženice – Jaslovské Bohunice – Nižná, Trnava – Špačince – Dolná Krupá a Trnava – Biely Kostol. Na poslednej menovanej občas na konci repného vláčika pripojili vagón s výletníkmi.
Tomáš Haviar sa príbehu pionierskej železničky v Trnave venuje už dlhšie. Dostal sa ku nej vďaka písaniu o vlečke trnavského cukrovaru.
Destká železnička do Kamenného mlyna? Skvelý nápad!
Sú práve 50. roky 20. storočia a na Zastupiteľskom zbore Mestského národného výboru Trnava vznikol nápad zrealizovať stavbu pionierskej železnice. Vedenie mesta sa rozhodlo, že pri príležitosti 10. výročia oslobodenia Trnavy, zrealizuje túto stavbu.
Haviar hovorí, že za príbehom trnavskej pionierskej železničky bolo okrem dobovej ideológie predovšetkým nadšenie.
Oblasť Kamenného mlyna bola hojne využívaná obyvateľmi na oddych. Mesto sa preto rozhodlo v rokoch 1955 až 1956 vybudovať rozsiahly športovo-rekreačný areál regionálneho významu.
V letných mesiacoch roku 1951 začali mládežnícke brigády na údržbe trate do Bieleho Kostola. Celá trasa bola vyčistená, nanovo zaštrkovaná a skontrolovaná. Akcia sa uskutočnila pod patronátom Cukrovaru Petra Jilemnického, n. p. Trnava a Uhoľných skladov Trnava.
Cukrovar dal k dispozícii parnú lokomotívu a niekoľko repných vagónov. Ostatné náradie zapožičali z uhoľných skladov. Pracovali tu zväčša mladí ľudia zo zväzáckych organizácií. Snahou bolo zachovanie zjazdnosti trate pre prípadnú výletnú dopravu. V pláne bola revitalizácia úseku v dĺžke 4 km z Okružného námestia do Kamenného mlyna. Okrem obnovy trate mali pribudnúť aj dve staničné budovy na koncoch spolu s výhrevňou pre jednu parnú lokomotívu.
Vagóny plánovali používať: tri osobné, vyrobené v dielňach ČSD Trnava (bývalá Vozovka) s dvoma dvojnápravovými podvozkami a priebežnou tlakovou brzdou, a jeden vagón určený pre dopravu bicyklov a kočíkov. Cukrovar Petra Jilemnického, n. p. dal k dispozícii už ním nepoužívanú trať a zveril zväzákom do starostlivosti parnú dvojnápravovú lokomotívu O&K. Časť záväzku sa po odpracovaní 6 000 brigádnických hodín skutočne podarilo splniť. Celá trať bola zrekonštruovaná a vybavená spolu 64 výstražnými značkami.
Vláčikom do kamenáča za 50 halierov
Dňa 1. mája 1955 sa začala skúšobná prevádzka na Pionierskej železnici v Trnave. Oficiálne otvorenie sa konalo pri príležitosti II. okresného zletu pionierov v Trnave 8. mája 1955, kedy za zvukov fanfár prestrihol pán Šalgovič pásku pred lokomotívou V prvý deň prepravila železnica takmer 4 000 cestujúcich. Cenu za odvezenie stanovili na 0,50 Kčs.
Atrakcia sa stala veľmi populárnou a do konca školského roka ju navštívilo množstvo školských výletov nielen z Trnavy, ale aj z okolia. Vlak premával v soboty a nedele každých 30 minút. Od 15. júla 1955 bolo v pláne zavedenie každodennej premávky v čase od 8.00 do 21.00 hod. a skrátenie intervalov medzi jazdami na 15 – 20 minút.
Vláčik zastavoval na požiadanie. Rušňovodičom bol Belo Dávid, kuričom Štefan Lio a výhybkárom Milan Prokop. Prevádzkovateľ, Okresný dom pionierov a mládeže v Trnave, ich dal odborne vyškoliť ešte v zime pred otvorením železničky. Zriadený bol aj železničiarsky krúžok.
Atrakcia trvala len jednu sezónu
Po skončení sezóny sa prevádzkovateľ železnice, Okresný dom pionierov a mládeže, intenzívne zaujímal o budúcnosť atrakcie.
Okresný národný výbor a Krajský národný výbor prisľúbil pomoc a podporu aj v roku 1956. Hodnota železničky sa mala zvýšiť po dobudovaní kúpaliska v Kamennom mlyne v tom istom roku. Mala byť tiež dobudovaná infraštruktúra, budovy staníc. Mesto dalo prísľub aj na realizáciu semaforov a uniforiem pre personál. Požadovalo však zlepšenie údržby trate a zamedzenie vandalizmu. Po roku užívania bola zničená väčšina označenia a trať zarastala burinou.
Je zaujímavé vidieť aj to, ako bol areál Kamenného mlyna plánovaný v 50. rokoch. Detské bazény boli zamýšľané po pravej strane v smere na Biely Kostol a súčasné kúpalisko malo zostať rybníkom.
Ďalšia sezóna sa už nekonala. Vozenie sa na detskom vláčiku ťahanom parnou lokomotívou bolo síce veľmi populárne, lenže išlo o atrakciu bez potrebných povolení, čo bol neskôr údajne aj dôvod na zrušenie.
Inou príčinou mala byť výstavba rybníkov na Kamennom mlyne. Tie zmenili hladinu spodnej vody, čo sa prejavilo rozrušením spodnej stavby železnice. Hovorilo sa i o nedostatku financií potrebnejších na iné účely v meste. V roku 1957 akúkoľvek dopravu do Bieleho Kostola definitívne zastavili a úsek ako jeden z prvých na sieti hospodárskych železníc cukrovaru zrušili.
Predstava, že by detská železnička v Trnave vznikla opäť, nie je nereálna
Tomáš Haviar pre Trnavské rádio povedal, že aj dnes by si vedel predstaviť vzkriesenie detskej trnavskej železničky do Kamenného mlyna. Problémom môžu byť, na rozdiel od minulosti, viacerí vlastníci pozemkov či aktuálna zástavba.
Pionierske železnice sa v minulosti postavili v takmer dvoch desiatkach miest Československa, z toho štyri na Slovensku. Aktuálne jediná funkčná pionierska železnička sa nachádza pri Košiciach v Čermeľskom údolí. Funguje od roku 1955, v roku 1956 sprevádzkovali aj jej druhý úsek.
Ak máte akékoľvek poznatky, či fotografie trnavskej pionierskej železničky, neváhate nám ich zaslať na redakcia@trnavskeradio.sk.
Vyzýva na to aj Tomáš Haviar - ak fotografie či zážitky z trnavskej detskej železničky máte, určite nám dajte vedieť.
Mgr. art. Tomáš Haviar je znalec technických a kultúrnych pamiatok, historik, publicista a architekt. Má za sebou viacero odborných publikácií o úzkokoľajných železniciach, v rámci Trnavy napríklad knihu Úzkorozchodné železnice v službách trnavského cukrovaru 1917 – 1962.
Fotogaléria
