Pred 30 rokmi sa udial najkrvavejší útek väzňov z leopoldovskej väznice
Útek sa stal len rok po veľkej vzbure väzňov z marca 1990.
Od úteku väzňov z väzenia v Leopoldove, pri ktorom zomreli dozorcovia František Svoboda, Marián Zenner, Igor Jošt, Milan Černý a Milan Galbavý, uplynulo už 30 rokov.
Najkrvavejší útek väzňov v slovenskej histórii sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov rozhodla utiecť z leopoldovskej väznice, ktorá sa považovala za najprísnejšie stráženú v časoch komunistického režimu. Väzni Ondrej Harvan, Dalibor Bajger, Tibor Polgári, Vladimír Duda, Miloš Uriga, Bartolomej Botoš a Václav Fedák plánovali útek od októbra toho roku.
Útek sa začal pri pravidelnom sčítaní väzňov, keď jeden z hlavných aktérov úteku Tibor Polgári (už známy aj zo vzbury v leopoldovskej väznici z marca 1990) požiadal dozorcu Františka Svobodu, aby mu otvoril mrežu, pretože chcel do schránky vhodiť list. Bola to len zámienka. Hneď ako dozorca mrežu otvoril, Polgári ho napadol. K nemu sa vzápätí pridal Miloš Uriga, ktorý Svobodu dobodal nožom. Ten na následky zraní na mieste zomrel.
S Urigom a Polgárim sa do väzenskej kancelárie dostali aj ďalší aktéri úteku. V kancelárii brutálne zbili ďalších dvoch zamestnancov väzenia a dvoch dozorcov. Okradli ich o dva samopaly, štyri pištole a obliekli si ich uniformy.
Už ozbrojení väzni prenikli k väzenskej bráne, kde zaútočili na strážcov, štyroch zavraždili a dvoch ťažko zranili. Jedného zo zranených dozorcov, Jozefa Snopeka, zobrali so sebou ako rukojemníka. Obeťou besnenia utekajúcich väzňov sa stal aj jeden väzeň, ktorého zastrelil Polgári, podľa vlastného tvrdenia ho nemal rád.
Po opustení väznice sa utekajúci väzni ocitli najprv v uliciach Leopoldova, kde ukradli auto a neskôr aj v Trnave. Podľa plánu sa chceli na autách dostať do Poľska a odtiaľ loďou do Austrálie.
Polícia nasadila všetky sily, čo mala k dispozícii, vrátane špeciálneho komanda. Vypátranie a následné chytenie nebezpečných väzňov trvalo 20 hodín. Pri zásahu komanda utrpel zranenie iba Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou z ukradnutého samopalu.
Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad väzňami rozsudok. Krajský súd v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa 29. mája 1993 v cele obesil.
Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2011. Bajgera prepustili v roku 2015.
V súčasnosti útek väzňov stále rezonuje. Vtedajšia dozorová prokurátorka tohto krvavého prípadu, súčasná členka Súdnej rady a emeritná sudkyňa Katarína Javorčíková ho považuje za jednu z najťažších káuz.
Vraždu piatich príslušníkov väzenskej stráže považuje za vážne memento. "Myslím si, že naozaj treba zachovávať veľký balans jednak medzi tým, aby aj väzni, ktorí boli odsúdení za ťažké násilné trestné činy mali primerané podmienky vo výkone trestu. Súčasne musí to byť nastavené tak, aby bol väzenský personál dostatočne chránený, aby sa nič také už v našich väzniciach nemohlo stať," zdôraznila.
Aktuálne si tresty stále odpykávajú len Polgári a Uriga.
Najväčšiu tragédiu v histórii slovenského väzenstva si dnes v Leopoldove položením vencov k ich pomníku a minútou ticha pripomenuli ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, generálny riaditeľ Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) Róbert Mudronček, terajší príslušníci zboru ako aj bývalí kolegovia dozorcov, ktorí prišli o život.
Podľa ministerky Kolíkovej za tragédiu mohlo vtedajšie pnutie v spoločnosti, nie najlepšie materiálne podmienky vo väzenstve, ale aj séria nešťastných náhod.
"Koncepcia väzenstva na ďalších desať rokov prinesie so sebou aj náklady, v prvom roku pôjde o dvadsať miliónov eur, ale pôjde o nevyhnutné prostriedky," povedala po pietnej spomienke Kolíková. Generálny riaditeľ ZVJS Róbert Mudronček pripomenul, že koncepcia väzenstva na ďalšiu dekádu predpokladá, že všetky postupy humanizácie väzenstva musia byť vyvážené pasívnymi aj aktívnymi prvkami bezpečnosti.
Príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže sa pri pamätníku zavraždených kolegov pred Ústavom na výkon trestu odňatia slobody v Leopoldove stretávajú každý rok.
Fotogaléria
