Kúpalisko Kamenný mlyn v Trnave oslavuje 50 rokov
{files5}
{if13}
/data/images/48195.jpg
Ako vznikalo, aké boli vízie a plány a krátky pohľad do histórie v rozhovore s bývalým dlhoročným správcom Petrom Pejkovičom.

Areál kúpaliska je srdcovou záležitosťou nielen Trnavčanov. V týchto dňoch oslavuje polstoročie svojho vzniku. Vykúpalo sa tu už niekoľko generácií, a hoci je areál z dnešného pohľadu nemoderný, v kombinácii s nádhernou prírodou okolo, to môže byť jeho najväčšou výhodou.
O vzniku Kamenného mlyna ako ho poznáme dnes, sme sa v podcaste rozprávali s Petrom Pejkovičom, jeho dlhoročným správcom. Spravoval ho roku od 1982.
Za vznikom kúpaliska bol dopyt, Kamenáč žil zábavou
"Keďže Trnava nemá prírodné podmienky na nejaké veľkokapacitné kúpanie, na Mestskom národnom výbore koncom 60. rokov minulého storočia vznikla myšlienka, že v Kamennom mlyne na prvom rybníku, ktorý už vtedy ako rybník nefungoval, urobia veľkokapacitné kúpalisko," hovorí pre Trnavské rádio Pejkovič.
Kamenný mlyn žil tancovačkami a ľudovými zábavami a bol akýmsi centrom diania v prírodnom prostredí na okraji mesta. Na jednom z rybníkov sa dokonca požičiavali člny.
Kúpalisko má jeden veľký bazén s betónovým dnom a veľkorysou rozlohou, ktorá má v súčasnosti viac ako 6 200 metrov štvorcových. Jeho stavba sa začala v roku 1972. Nasvedčuje tomu aj nápis "1972" v betóne na dne bazéna.
"Pôvodným zámerom bolo, aby kúpalisko rozšírilo vtedajšiu oddychovú zónu pri kruhovom amfiteátri. Brehy rybníka boli obložené betónovými kockami, zo strany dnešných bufetov bolo vybudované brodidlo a sprchy. Dno vybetónovali o niečo neskôr," spomína Pejkovič.
Prevádzka bola veľmi jednoduchá, napúšťalo sa vodou z potoka, nasypal sa chlór a na vstupe bola tabuľa "Kúpanie na vlastnú zodpovednosť." O komforte, aký tu vidíme dnes, sa nedalo hovoriť, dokonca sa sem-tam v bazéne okúpali aj kone.
Do roku 1984 v Kamennom mlyne nevyberali žiadne vstupné, bazén sa napúšťal rovnako ako rybníky, zo stavu na potoku Parná. Slúžila na to mechanická čistička schovaná pod malým kopcom pri vstupe.
Vodou zo studní sa začalo napúšťať až v polovici osemdesiatych rokov. Napĺňala ho 42 metrov hlboká studňa s výdatnosťou zhruba 15 litrov za sekundu. "Mali sme najväčšie kúpalisko na Slovensku, ktoré bolo napúšťané pitnou vodou," spomína Pejkovič. Dnes už má "Kamenáč" studne dve, obe s vysokou kvalitou vody blízkou pitnej.
Chémia je na tomto kúpalisku používaná v minimálnom normovanom množstve. Ak je bazén znečistený, je to nanajvýš zvyškami opaľovacích krémov, alebo prírodným znečistením zo stromov, trávy, mušiek.
Kamenný mlyn mohol byť veľkým areálom so športoviskami
Uvažovalo sa o tom už v polovici 80. rokov. Podľa Pejkoviča vznikla štúda rekreačnej oblasti. Mala tym byť športová hala, ihriská či vodácky areál.
Vodácky areál mal byť na hornom rybníku (rybník po pravej strane v smere z Trnavy do Bieleho Kostola). Dnes má na ňom vzniknúť vychádzkové mólo. Prišla však revolúcia a zámer už nikto neoživil.
Trénovali tu aj Spartakovci
Areál bol v minulosti väčší a otvorený na juh smerom k železnici a k potoku Parná. Boli tam menšie ihriská. Pejkovič spomína, že keď odišiel Karol Dobiaš zo Spartaku do Bohemiansu Praha, vždy sa rád zastavil, aby si iba tak zahral na ihrisku v Kamennom mlyne.
Mesto chystá rekonštrukciu, pred rokom zbieralo spätnú väzbu
Mesto Trnava už dávnejšie avizovalo rekonštrukciu areálu Kamenného mlyna. Možnosť vyjadriť sa k zámeru dostali ľudia na Trnavskom pikniku v septembri pred rokom. Súťaž však zatiaľ vyhlásená nebola.
Architektonická súťaž na takýto nostalgický areál môže mať svoje úskalia. Architekt Oliver Sadovský z ateliéru Sadovsky Architects pre Trnavské rádio pred rokom povedal, že kvalitné zadanie a dobre pripravená súťaž môže tomuto výnimočnému priestoru iba pomôcť. Záleží aj na tom, aká bude porota, ktorá návrhy posúdi a kľúčová je tiež participácia Trnavčanov.
Vízia z roku 2016
Ako by areál mohol vyzerať, predstavili pred šiestimi rokmi architekti Ondrej Virág a Tomáš Svitek v rámci projektu Mestské zásahy.
Návrh prezentoval kompletnú rekonštrukciu a revitalizáciu areálu kúpaliska tak, aby sa areál mohol využívať aj mimo letnú sezónu. Počítalo sa s vybetónovaním povrchu bazénu, doplnením nových viacúčelových hmôt, bezbariérovým prístupom, novým bezchlórovým bazénom či terénnymi úpravami v rámci areálu. Rekonštrukcia bazénovej plochy mala podľa návrhu prebehnúť neštandardným spôsobom, ktorý mal umožniť jej multifunkčné využitie.
Mesto Trnava do tohto kúpaliska naposledy investovalo v roku 2016, vtedy išlo do obnovy dna a stien bazéna a ďalších vylepšení areálu približne 160-tisíc eur.
Rozhovor vznikol pred rokom, článok je aktualizovaný k polstoročnici kúpaliska.