Podzemie Trnavy ukrýva tajomstvá stoviek zosnulých. Krypty kostolov sa opäť otvárajú verejnosti
Trnavské katolícke kostoly pri príležitosti Dušičiek sprístupňujú svoje podzemné krypty. Okrem miest posledného odpočinku ponúka trnavské podzemie aj príbeh rozsiahlych vinárskych pivníc či unikátnej stredovekej kostnice. Návštevníci tak majú jedinečnú možnosť spoznať tajomstvá, ktoré bývajú väčšinu roka ukryté.
Pri príležitosti slávnosti Všetkých svätých a Spomienky na všetkých zosnulých veriacich sprístupňuje Trnavská arcidiecéza v spolupráci s farnosťami unikátne podzemné priestory chrámov. Návšteva krypt slúži predovšetkým na modlitbu za zosnulých a veriaci tu môžu získať úplné odpustky pre duše v očistci.
Z dôvodu havarijného stavu je krypta pri Bazilike sv. Mikuláša prístupná v obmedzenom režime. Návštevníci môžu vojsť do časti hlavnej chodby po prvý oltár.
- Bežné dni: Krypta je otvorená vždy 30 minút pred a 30 minút po svätých omšiach, ktoré sa začínajú o 16.00 hod. a 18.30 hod.
- Pondelok 2. novembra (Dušičky): Sväté omše sa budú sláviť priamo v krypte o 8.00 h, 16.00 h a 18.30 h.
Krypta pod františkánskym Kostolom sv. Jakuba ukrýva rozsiahle podzemie s dĺžkou 93,5 metra. Nachádza sa tam 92 kazematov, v ktorých odpočíva 91 identifikovaných osobností a rehoľníkov. Krypta je prístupná po ranných svätých omšiach, ktoré sa začínajú o 6.00 hod. Františkáni zároveň vyhradili na prehliadku krypty aj časové okná počas dňa: 6.30 – 7.00 hod., 17.30 – 17.55 hod. a 18.30 – 19.00 hod. (otvorené do 8. novembra).
Uršulínsky Kostol sv. Anny je zase jediný trnavský chrám, v ktorom sa do podzemných krýpt pochováva aj v súčasnosti. Kryptu je možné navštíviť po všetkých svätých omšiach slávených v tomto kostole. V pondelok (2. novembra) je pridaná aj sviatočná svätá omša o 17.00 hod.
Otvorenie krypt je zároveň výnimočnou príležitosťou nahliadnuť do histórie mesta. Podzemie pod Kostolom sv. Jakuba ukrýva rozsiahle priestory s dĺžkou 93,5 metra, ktoré presne kopírujú základy chrámu. Nachádza sa tu 92 kazematov, 36 pohrebných miestností a rozsiahla márnica, kde ležali telá pred zamurovaním. "V súčasnosti je možné identifikovať 91 pochovaných. Väčšina zachovaných hrobov pochádza z rokov 1794- 1866," uviedol predstavený trnavskej komunity františkánov br. František Xaver Olbert OFM. V podzemí našli miesto posledného odpočinku rehoľní bratia, no aj významné osobnosti a meštianske rodiny ako Baráňovci, grófka Zuzana Forgáčová či Žigmund Esterházy.
Trnavské podzemie však v minulosti neslúžilo len na pochovávanie. Keďže Trnava ležala na križovatke obchodných ciest a patrila k významným stredovekým mestám, v 14. storočí sa v jej podzemí vo veľkom skladovalo víno. Vznikli tak rozsiahle dvojpodlažné tehlové pivnice s chodbami dlhými stovky metrov, ktoré boli navrhnuté tak široko, aby do nich vošiel celý konský povoz. Významnou pamätihodnosťou je aj kostnica (karner) za Bazilikou sv. Mikuláša. Ide o najstaršiu sakrálnu stavbu v meste z 13. storočia a jednu z najväčších kostníc na Slovensku, v ktorej boli objavené kosti pochádzajúce až z 12. a 13. storočia.
Fotogaléria
