V Trnave objavili prvé keltské obydlie. Podarilo sa to archeológom Trnavskej univerzity

Tím pod vedením doc. Erika Hrnčiarika z Katedry klasickej archeológie Filozofickej fakulty Trnavskej univerzity pracuje na Ulici Jána Hollého od 10. septembra. Výskum súvisí s výstavbou trafostanice na nádvorí historickej budovy Adalbertina, ktorú univerzita financuje z vlastných zdrojov.

Najvýznamnejším objavom je časť zahĺbenej polozemnice s typickým oválnym pôdorysom z mladšej doby železnej. Na jej kratších stranách archeológovia objavili stopy po koloch, ktoré niesli konštrukciu sedlovej strechy. Pre Trnavu ide o mimoriadny okamih. Doteraz malo mesto z tohto obdobia iba nepriame doklady v podobe keramických črepov z Trstínskej ulice či Modranky a hrobu na Kopánke.

Vnútri obydlia archeológovia našli fragmenty keramických nádob, ktoré slúžili na varenie a skladovanie potravy. Nálezy tak približujú každodenný život keltského obyvateľstva. Podľa odborníkov je navyše pravdepodobné, že odkrytá polozemnica je súčasťou rozsiahlejšieho sídliska, ktoré pokračuje aj mimo aktuálne preskúmanej plochy. „Predpokladáme, že sídlisko pokračuje aj mimo priestoru, ktorý môžeme v súčasnosti preskúmať. Veríme, že počas ďalších fáz rekonštrukcie nádvoria dostaneme priestor na jeho prebádanie v čo najväčšom rozsahu. Mohli by sme tak získať podstatne presnejšiu predstavu o keltskom osídlení dnešnej Trnavy,“ povedal vedúci archeologického výskumu Erik Hrnčiarik.

Na záchrannom výskume sa priamo v teréne podieľajú aj študenti archeológie. Okrem keltského domu odkryli napríklad zásobnicovú jamu z prelomu stredoveku a novoveku či novoveké odpadové jamy. Naopak, pôvodne očakávané pozostatky barokovej záhrady a koniarne z roku 1766 sa nezachovali.

Trnavská univerzita plánuje v prieskume a rekonštrukcii budovy pokračovať, pričom v súčasnosti pripravuje projekt na získanie financií z Nórskych fondov.

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.