Pravdu o Černobyle priniesla do nášho regiónu ORF

Je apríl 1986. V Trnave, na Záhorí či v okolí Bratislavy bolo bežné natáčať antény smerom na Rakúsko. Kým oficiálne československé správy oslavovali úspechy socialistického poľnohospodárstva, obrazovky "viedenskej televízie" začali v utorok 29. apríla vysielať správy, ktoré jazykovo zdatnejších vystrašili. Dnes uplynulo 40 rokov od černobyľskej havárie.

Spravodajstvo rakúskej televízie ORF 29. apríla 1986. | Zdroj: ORF
Spravodajstvo rakúskej televízie ORF 29. apríla 1986. | Zdroj: ORF
Reklama

V dobe bez internetu, sociálnych sietí a s prísne kontrolovanými štátnymi médiami, boli obyvatelia západného Slovenska vo veľkej informačnej výhode. Vďaka geografickej blízkosti a presahom signálu rakúskej ORF sa k nim správy o najväčšej jadrovej katastrofe v dejinách dostali skôr a v oveľa surovejšej podobe než k zvyšku krajiny.

"Guten Abend... jadrová katastrofa pri Kyjeve"

Bol utorok večer, 29. apríla 1986, tri dni po výbuchu. Mnohí obyvatelia sledovali rakúsku televíziu aj kvôli "západným" reklamám. Začala sa spravodajská relácia Zeit im Bild 1. Moderátor začal hlásením, ktoré znelo ako z apokalyptického filmu:

"Dobrý večer, dámy a páni... Toto sú naše dnešné správy. Jadrová katastrofa pri Kyjeve. Horí reaktor, doteraz nie je jasné, o aký druh nehody ide. Rádioaktívne prúdenie je smerom do Škandinávie. Sovietsky zväz žiada zahraničie o pomoc."

Kým u nás sa ľudia chystali na prvomájové oslavy, Rakúšania už hovorili o termíne, ktorý sa vtedy do slovníka bežných ľudí ešte len dostával: "Super-GAU".

"V Kyjeve došlo k prvému takzvanému Super-GAU. Pravdepodobne teda k najväčšej predpokladanej a predstaviteľnej nehode reaktora, ktorú nie je možné kontrolovať," zaznelo v reportáži ORF.

Skratka GAU znamená v nemčine Größter anzunehmender Unfall, čo sa do slovenčiny prekladá ako Najväčšia predpokladaná nehoda. Išlo o technický termín z projektovania jadrových elektrární. Je to "najhorší možný scenár", na ktorý je elektráreň ešte projektovo pripravená.

Kontrast, ktorý bil do očí

Pre diváka v Trnave či Piešťanoch to bol šok. Na jednej strane videl v rakúskej televízii mapy prúdenia rádioaktívneho mraku a počul o roztavenom jadre, na druhej strane mu domáce médiá nehovorili takmer nič. ORF v ten večer trefne poukázala na to, ako o tragédii (ne)informuje Sovietsky zväz:

"V novinách by ste dnes správy o katastrofe na Ukrajine hľadali márne. Nie je tam o nej ani zmienka. Sovietske obyvateľstvo bolo včera informované len prostredníctvom šesťriadkového oficiálneho komuniké... Informácia trvala sotva 20 sekúnd."

Obyvatelia nášho regiónu tak v priamom prenose videli obrovskú priepasť medzi realitou a propagandou. ORF citovala strohé sovietske hlásenie: "Došlo k nehode, jeden reaktor bol poškodený... pomoc je poskytovaná." No hneď vzápätí rakúski redaktori dodávali: "Výhody sa vyzdvihovali, riziká sa zamlčiavali."

Poškodený štvrtý blok elektrárne Černobyľ deň po havárii. | Zdroj: IAEA, USFCRFC
Poškodený štvrtý blok elektrárne Černobyľ deň po havárii. | Zdroj: IAEA, USFCRFC

Strach o vlastné zdravie

Pre náš región bola kľúčová informácia o tom, kam mrak smeruje. V čase bez smartfónov boli ľudia odkázaní na to, čo počuli v televízii a následne si "pošepky" odovzdali v práci či v susedstve. ORF v ten večer upokojovala, no zároveň varovala:

"Aj v Rakúsku mierne stúplo radiačné zaťaženie. Nedosahuje však ani tisícinu hodnoty, ktorá sa považuje za zdraviu škodlivú... Od dnešného utorka atmosférický front prichádzajúci zo severu tlačí vzdušné masy späť do Sovietskeho zväzu. Pre Rakúsko sa nebezpečenstvo nezdá byť pravdepodobné."

Práve tieto vety boli pre mnohé rodiny na západnom Slovensku signálom, či môžu nechať deti hrať sa vonku, alebo radšej zavrieť okná a vyhnúť sa čerstvej listovej zelenine, o ktorej sa neskôr začalo v súvislosti s jódom špekulovať.

V školách v Trnave však v tie dni zostávali poháre s mliekom pri desiatej takmer nedotknuté. Niektoré matky nepustili deti hrať sa na trávu.

Symbol odvahy a pravdy

Reportáž z 29. apríla končila zmienkou o rakúskych robotníkoch, ktorí pracovali len 160 kilometrov od Černobyľu a vracali sa domov na vyšetrenia. Bol to jasný dôkaz, že katastrofa nie je len problémom kdesi na východe, ale niečím, čo sa bytostne dotýka aj nás.

Sledovanie ORF v roku 1986 nebolo len o hľadaní lepších programov alebo hudobných hitov. Pre obyvateľov nášho regiónu sa počas černobyľských dní stalo hlavným zdrojom informácií, ktoré im štát upieral. V časoch, keď sa pravda o radiácii „merala“ len politickou vôľou, bol rakúsky signál pre mnohých jediným spoľahlivým dozimetrom.

ORF Zeit im Bild | Reportáž o katastrofe v černobyľskej jadrovej elektrárni


Zdroj: Archív ORF, relácia Zeit im Bild 1 (29. 4. 1986)

Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.

Reklama

Fotogaléria

  • Trnava
    106,2 MHz
  • Piešťany
    97,3 MHz
  • Hlohovec
    103,9 MHz
  • Galanta
    93,4 MHz
  • Skalica
    106,0 MHz
  • Dunajská Streda
    98,3 MHz
  • Smolenice
    107,9 MHz
  • Senica
    93,2 MHz