Od stíchnutých zvonov po tajomstvá prebúdzajúcej sa zeme: Poznáte skutočný význam veľkonočných tradícií?
Veľká noc u nás nie je len o plných stoloch a studenej vode za krkom. Tento sviatok, ktorý sa odvíja od prvého jarného splnu, v sebe spája hlboké kresťanské posolstvo o Kristovom umučení a vzkriesení s prastarými zvykmi našich predkov. Tí v tomto období vítali jar, lúčili sa so zimou a tešili sa na príchod bohyne Vesny. Pripravili sme pre vás prehľad toho najzaujímavejšieho, čo sa s jednotlivými dňami tohto týždňa spája.
Tajomstvo Zeleného štvrtka a strach z mŕtvych duší
Viete, prečo vo štvrtok pred Veľkou nocou zrazu zmĺknu kostolné zvony? Hoci sa deťom často hovorí, že odleteli do Ríma, naši predkovia mali trochu temnejšie vysvetlenie. Verili totiž, že v tomto čase sa duše mŕtvych vracajú k živým, a ak by s nimi zvony prišli do kontaktu, prišli by o svoju magickú schopnosť odháňať zlé sily a búrky. Preto ich zvuk na dedinách nahrádzali drevené rapkáče. A nezabudnite – ak chcete byť po celý rok zdraví, dajte si v tento deň na tanier niečo zelené, presne tak, ako to káže tradícia!
Zakázaný alkohol a bozkávanie zeme na Veľký piatok
Tento deň sa nesie v znamení prísneho pôstu, stíšenia a modlitieb, pričom pre evanjelikov ide o vôbec najväčší sviatok v roku, kedy sa dokončilo dielo vykúpenia. Veľmi zaujímavé sú však staré zvyky spojené s prírodou. Zem sa v tento deň považovala za "ťarchavú" a spiacu, preto do nej roľníci nesmeli rýpať ani s ňou inak hýbať.
Niektorí ju dokonca z úcty bozkávali v nádeji, že na nich prejde jej sila, zatiaľ čo ženy skoro ráno zbierali z lúk jarnú rosu. A pre pánov jedna dôležitá historická výstraha: na Veľký piatok platil prísny zákaz pitia alkoholu. Verilo sa, že hospodára, ktorý by si predsa len vypil, by v lete trápil neutíchajúci smäd a dokonca by riskoval uhryznutie hadom.
Biela sobota v znamení krásy a prebúdzania sadov
Sobota už vonia prípravami. Kým sa v kuchyniach chystali údeniny, klobásy a šunky do prútených košíkov na nedeľné posvätenie, vonku prebiehali magické očistné rituály. Ľudia sa umývali v studničkách a potokoch, aby im jarná voda zmyla choroby a zabezpečila krásu. V ovocných sadoch gazdiné triasli stromčekmi, aby ich takto "zobudili" a zabezpečili úrodu. Deň hrobového ticha sa láme až vo večerných hodinách, kedy sa počas vigílie zapaľuje nový očistný oheň a zvony sa opäť prebúdzajú k životu.
Nedeľná hojnosť a pondelková ohybnosť
Nedeľa je potom oslavou radosti, vzkriesenia a veľkým finále, ktoré ukončuje dlhé 40-dňové odriekanie si jedla. Na sviatočnom stole nesmie chýbať baranček, posvätené dobroty a samozrejme absolútny "kráľ" veľkonočných sviatkov – vajíčko.
Hneď na druhý deň, na Veľkonočný pondelok, prichádza na rad nespútaná šibačka a oblievačka. Zmyslom šľahania vŕbovými prútmi pritom v minulosti nebolo robiť dievčatám napriek. Naopak, muži verili, že dotykom prútika sa na ženy prenesie jarná sviežosť, zdravie a ohybnosť mladej vŕby. Odmenou za toto "vylepšenie" bolo pre kúpačov maľované vajíčko.
Fotogaléria
