Tajomstvá Veľkej noci: Prečo jeme na Zelený štvrtok špenát a ako vznikla šibačková odveta?
Veľká noc je plná farieb, jedla a starobylých zvykov, ktoré mnohí už nepoznajú. Od Zeleného štvrtka po Veľkonočný pondelok sa spájajú tradície s prírodou aj kresťanskými rituálmi. Etnologička Aneta Vlčková zo Západoslovenského múzea v Trnave odhaľuje, čo sa kedysi dialo na našich stoloch a uliciach.
Veľká noc je pre mnohých symbolom jari, dobrého jedla a oddychu. Skrýva však množstvo starobylých tradícií, ktoré siahajú až do predkresťanského obdobia. Na rozdiel od väčšiny sviatkov sa jej dátum každý rok mení – určuje sa podľa lunárneho kalendára. Veľkonočná nedeľa pripadá na prvú nedeľu po prvom splne mesiaca nasledujúcom po jarnej rovnodennosti. Tento rok ju oslávime 6. apríla.
Hoci dnes dominujú kresťanské zvyky, naši predkovia sa v tomto období sústreďovali najmä na prírodu a úrodu. „Ľudia predovšetkým tým, že očakávali príchod jari a nasledujúceho leta, tak sa snažili zabezpečiť úrodu, prosperitu hospodárstva, hospodárskych zvierat a zdravie členov domácnosti. K tomu smerovali všetky tradičné úkony, ktoré sú aj doteraz ešte stále zaužívané,“ približuje Aneta Vlčková, etnologička zo Západoslovenského múzea v Trnave.
Od Kvetnej nedele po Zelený štvrtok
Zaujímavosťou západného Slovenska je, že starobylý zvyk vynášania Moreny sa postupne vytratil a jeho miesto zaujalo takzvané nosenie letečka. Na Kvetnú nedeľu dievčatá chodili po obci s vyzdobenou halúzkou plnou slamených reťazí a vajíčkových výduškov. Obradný spev sprevádzal tieto obchôdzky, a gazdinky si z halúzky odlomili kúsok ako symbol prichádzajúcej jari.
Pred veľkonočnými sviatkami sa dodržiaval prísny pôst. Varili sa bezmäsité jedlá a na varenie sa mohol používať iba ľanový či konopný olej alebo pretopené maslo. Názov Zeleného štvrtka pochádza priamo zo stravy. „Ľudia potrebovali nejako dobiť energiu po dlhej zime, kedy tá zelená strava chýbala. Jedli sa väčšinou strukoviny alebo kapusta, ale už v tomto období sa objavujú prvé lístočky. Čiže už aj ten špenát, mladá žihlava vyháňajú prvé lístky a vlastne dodávajú ľuďom energiu a zároveň je to forma takej očisty organizmu po dlhej zime,“ dopĺňa etnologička.
Magická voda a rodinná Calta
Veľký piatok bol spojený s vodou, ktorej sa pripisovali očistné a liečivé účinky. Ľudia sa ešte pred svitaním umývali v potokoch a mládenci do nich vodili aj kone, aby boli zdravé.
Na Bielu sobotu vrcholili prípravy. „Gazdinky piekli koláče, takým typickým jedlom na Veľkonočnú nedeľu bola napríklad Calta, čo bol vlastne kysnutý koláč, ktorý sa zaplietal a vlastne symbolizoval jednotu rodiny. Mládenci plietli vtedy šibáky, čo boli vlastne čerstvo odtrhnuté prútiky vŕby. Dievčence sa pripravovali na šibačov zdobením kraslíc, ktoré väčšinou varili v šupkách z cibule alebo z nejakých zelených rastlín," prezradila Vlčková.
Kresťanská nedeľa a bujarý pondelok
Veľkonočná nedeľa má silný kresťanský význam. Gazdinky nosili jedlá ako šunku, klobásy či vajíčka do kostola na posvätenie. Každý člen rodiny mal zjesť kúsok posväteného vajíčka – verilo sa, že to pomôže blízkym nájsť cestu domov, ak by sa stratili.
Po pokojnej nedeli nasledoval živý Veľkonočný pondelok. Šibačka a oblievanie vodou sa kedysi začínali už po polnoci. „Bolo to veľmi akčné, že už ste za noci chodili budiť alebo dievčatá už teda vedeli, že že mládenci prídu, takže sa pred nimi aj schovávali, utekali. Gazdiné neboli nadšené, keď dievča bolo úplne celé mokré a muselo sa každú chvíľu prezliekať. Takže toto bol zvyk, ktorý vlastne pretrváva doteraz, ale v jemnejšej verzii. Už sa začali kupovať rôzne parfémy, voňavky a dievčatá nie sú potom také traumatizované z tohoto aktu,“ povedala etnologička.
Na pondelkové šibačky nadväzoval menej známy Veľkonočný utorok. V tento deň si úlohy vymenili ženy a dievčatá, ktoré chlapcom oplácali ich „pozornosť“. Odveta bývala často rovnako divoká a bola prirodzeným vyústením sviatočných zvykov.
Hoci sa mnohé veľkonočné zvyky v priebehu rokov zmenili alebo zjemnili, ich podstata zostáva rovnaká. Spájajú rodiny, pripomínajú cyklus prírody a prinášajú symboliku nového začiatku.
Veľká noc tak nie je len o sviatočnom stole či oddychu, ale aj o tradíciách, ktoré nás spájajú s minulosťou a ktoré si v rôznych podobách odovzdávame dodnes.
Fotogaléria
