Mamuty, hrady a osídľovanie: Senica odkrýva svoje najstaršie tajomstvá a oslavuje veľké jubileum
Vedeli ste, že tam, kde dnes leží mesto Senica, sa kedysi odohrával drsný boj o prežitie v dobe ľadovej? Dnešná krajina vyzerala úplne inak a jej obyvateľov si dnes už vieme len ťažko predstaviť.
Od jaskynných medveďov a prvých poľnohospodárov až po nedobytné stredoveké hrady – Senica v tomto roku otvára svoje historické archívy.
Mrazivá éra: Mamuty, nosorožce a prví "Seničania"
Skúste si predstaviť Záhorie tisícky rokov dozadu. Našimi úplne prvými "Seničanmi“ boli neandertálci a neskôr ľudia dnešného typu – Homo sapiens sapiens. Život tu nebol jednoduchý. Okrem mamutov sa v regióne pohybovali nosorožce srstnaté a v jaskyniach prebývali obrovské jaskynné medvede.
Nejde pritom len o nejaké domnienky. To, že tu tieto mohutné tvory naozaj žili, dokazujú archeologické stopy, ktoré pochádzajú najmä z oblastí Kunova a Čáčova. Pri nedávnych zemných prácach v hlbokých vrstvách zeme dokonca odkryli časť kla a stoličku mamuta srstnatého, ktoré tam nepozorovane odpočívali dlhé tisícročia.
Koniec kočovania: Ako žili prví roľníci
Okolo roku 5 600 pred naším letopočtom, v mladšej dobe kamennej, nastal v dejinách regiónu zásadný zlom. Ľudia sa prestali presúvať a začal sa usadlý život. Najstaršie obydlia vznikali v strategických lokalitách, napríklad v Sotine a Kunove – prví obyvatelia si vyberali slnečné svahy blízko vody, no v dostatočnom bezpečí pred povodňami.
"Nedávne archeologické výskumy, napríklad v lokalite IBV Vinohrady a v Sotine, odkryli stovky objektov kultúry s takzvanou lineárnou keramikou. Tieto nálezy dokazujú, že oblasť bola osídlená už pred 7 700 rokmi," povedala pre Trnavské rádio hovorkyňa Mesta Senica Tatiana Moravcová.
Vďaka archeologickým výskumom, ktoré dnes pri novej výstavbe financujú investori, sa darí zachraňovať cenné kultúrne dedičstvo a rozširovať naše poznatky.
A naši predkovia boli naozaj šikovní! Nájdené keramické nádoby s lineárnymi vzormi a textilné závažia potvrdzujú, že tunajšie rody už vtedy vedeli na tkáčskych stavoch spracovávať ľan a vlnu. Dnešná Senica tak stojí priamo na základoch, ktoré vybudovali títo prví pravekí roľníci.
Husté lesy a nedobytná hradná línia
Ak sa posunieme v čase o poriadny kus vpred, zistíme, že naše územie malo dôležitú úlohu aj v stredoveku. Na Záhorí sa kedysi tiahla strategická strážna línia celého Uhorska. Tvorilo ju takzvané konfínium – až 60 kilometrov široký pás nepriestupných, hustých lesov a zátarás, ktorý nás chránil pred Českým kráľovstvom.
Zaujímavosťou sú aj samotné názvy okolitých miest. Napríklad hrad Korlátka znamená v preklade z maďarčiny "prekážka“ a obec Stráže bola skutočným sídlom vtedajších pohraničných hliadok. Masívne kamenné hrady tu začali vo veľkom vznikať po ničivom odchode Tatárov, hoci napríklad taký hrad Branč bol vo svojich začiatkoch len drevozemnou pevnosťou.
Prečo si túto históriu pripomíname práve teraz?
Všetky tieto historické čriepky ožívajú práve v týchto dňoch, pretože mesto Senica oslavuje významné jubileá. "Pripomíname si 770. výročie prvej písomnej zmienky o meste a 630. výročie udelenia mestských výsad," hovorí Moravcová.
Pri tejto príležitosti mesto predstavilo špeciálne logo, ktoré znázorňuje plášť a meč svätého Martina, patróna mesta, ktorý sa podľa legendy podelil o svoj plášť so žobrákom.
Mesto v spolupráci s kurátorom mestského múzea a Klubom priateľov histórie Senice pripravilo bohatý celoročný program. Okrem tematickej výstavy v múzeu sa pripravuje aj digitálna aplikácia a populárna "pátračka" – hra pre deti, vďaka ktorej môžu objavovať históriu priamo v uliciach mesta. Vyvrcholením celoročných osláv bude obľúbené septembrové Senické senobranie, na ktorom mesto slávnostne ocení významné osobnosti regiónu
Fotogaléria
