Inscenácia V mojich snoch: Sonda do mysle mladej generácie
{files5}
/data/images/119264.jpg
Divadlo Jána Palárika v piatok zaplnili diváci, ktorí tentoraz nesedeli v hľadisku, ale priamo na javisku. Inscenácia V mojich snoch priniesla autentickú výpoveď tínedžerov o svete, v ktorom vyrastajú.
V piatok podvečer sa Divadlo Jána Palárika v Trnave zaplnilo návštevníkmi, no tradičné usporiadanie priestoru tentoraz neplatilo. Diváci sedeli priamo na javisku. Hľadisko zostalo prázdne a herci stáli priamo pred návštevníkmi.
Intímna atmosféra ešte viac zvýraznila výpovede mladých účinkujúcich v inscenácii V mojich snoch, ktorú divadlo pripravilo v spolupráci so študentmi Detskej divadelnej akadémie.
Nejde o klasickú hru s hotovým textom. Materiál vznikal postupne, z improvizácií, rozhovorov a osobných skúseností mladých ľudí vo veku 13 až 16 rokov. „Venujem sa divadlu, ktoré pracuje s autorskými princípmi a takto som chcel pracovať aj so žiačkami a žiakmi. Veľa sme improvizovali, mali sme veľa písomných zadaní. Toto sme potom vyselektovali. Snažili sme sa zachovať čo najväčšiu autenticitu a neupravovať to prostredníctvom našich vízií, ale nech je to naozaj výpoveď tejto generácie,“ povedal režisér Peter Tilajčík.
Proces tvorby trval niekoľko mesiacov. Materiál zbierali od konca leta až do zimy. Postupne sa prepájali jednotlivé témy – tlak na výkon, porovnávanie sa, obavy z budúcnosti, klimatická kríza, ale aj túžba po bezstarostnosti.
Mladí herci hovoria o svete, kde im na mobiloch denne vyskakujú správy o vojnách, klimatických hrozbách či spoločenských konfliktoch. Zároveň čelia tlaku byť úspešní, výnimoční a pripravení na budúcnosť, ktorá je čoraz menej predvídateľná. Rozdiel medzi generáciami pomenovala aj umelecká šéfka divadla: „Môžem povedať ja sama za seba a za svojich rovesníkov, že síce sme tiež mali aj v tých 90. rokoch krúžky a rôzne aktivity, ale ani zďaleka sme na seba nepociťovali až taký veľký tlak, že musíme byť najlepší, že musíme byť rozhodnutí, kam chceme smerovať budúcnosť. V tomto naozaj si myslím, že tie súčasné deti zažívajú veľmi veľké tlaky a že sa to naozaj aj na mentálnom zdraví dokáže veľmi nepekne prejavovať, o čom sú teda aj štatistiky a výskumy,“ povedala Lucia Mihálová.
Režiséra počas skúšok opakovane zaskočilo, koľko tém mladí prirodzene otvárali. Zároveň má tiež jasný odkaz pre divákov.
Silnou líniou predstavenia je aj odkaz detí smerom k rodičom a starším generáciám. Mladí nechcú byť vnímaní ako precitlivení či leniví. Chcú byť vypočutí. „Snažili sme sa, nech naozaj vidia, že to nie je len o tom, že sme leniví, že sa stále sťažujeme, ale že naozaj máme naše problémy a chápeme, že táto doba nie je ťažká len pre nás, ale aj pre nich a snažíme sa im to ukázať nejako aj týmto performatívnym umením. Chceli by sme, aby sa tí starší odlúčili od syndrómu nostalgie a aby trošku pozitívnejšie vnímali svet,“ uviedli detskí herci Soňa Paldanová a Ľudomil Minek.
Sedenie priamo na javisku spôsobilo, že diváci neboli iba pozorovateľmi. Boli súčasťou priestoru, kde sa pomenúvali otázky, ktoré sa často doma či v škole vyslovujú len ťažko. Nová inscenácia V mojich snoch nie je o obviňovaní staršej generácie. Je pokusom o dialóg. O pochopenie toho, čo mladí prežívajú a čo by chceli, aby sme konečne počuli.
Inscenácia je vhodná pre divákov od 13 rokov. V Divadle Jána Palárika v Trnave ju budú opäť hrať 1. a 19. marca.
Fotogaléria
