14. február nie je len o láske. Je to aj výročie bledomodrej bodky

Pred 36 rokmi, presne v tento deň, vznikla jedna z najikonickejších fotografií v histórii – Bledomodrá bodka.

Aký je príbeh tejto fotky?

Píše sa rok 1990. Vesmírna sonda Voyager 1 sa práve rútila vesmírom preč zo slnečnej sústavy, asi 6 miliárd kilometrov od Slnka. Vedci z NASA ju na poslednú chvíľu otočili, aby sa ešte raz pozrela späť na domov. Slávny astronóm a planetárny vedec Carl Sagan mal jeden veľký sen. Chcel, aby ľudstvo videlo, aké je vo vesmíre zraniteľné a krehké.

A tak Voyager 1 odfotil sériu 60 záberov, ktoré vytvorili prvý "rodinný portrét" slnečnej sústavy. Medzi nimi bol aj záber na našu Zem. Bol tak ďaleko, že naša planéta sa javila ako nič viac než malý, bledomodrý bod so slnečným lúčom, ktorý sa odrážal od objektívu.

Saganov odkaz pre nás

Carl Sagan, ktorý bol v 50. rokoch konzultantom NASA a radil dokonca aj astronautom misie Apollo, bol autorom tejto myšlienky. Chcel, aby ľudia pochopili dôležitosť našej planéty. Vo svojej knihe o Bledomodrej bodke neskôr napísal: "Pozrite sa znova na tú bodku. To je tu. To je domov. To sme my. Na nej každý, koho milujete, každý, koho poznáte, každý, o kom ste kedy počuli, každá ľudská bytosť, ktorá kedy bola, prežila svoj život… na zrniečku prachu visiacom v slnečnom lúči."

Pre Sagana bol tento obraz jasným odkazom. "Snáď neexistuje lepšia ukážka pošetilosti ľudských predsudkov ako tento vzdialený obraz nášho malého sveta. Pre mňa to podčiarkuje našu zodpovednosť správať sa k sebe navzájom láskavejšie a chrániť a vážiť si bledomodrú bodku, jediný domov, aký sme kedy poznali."

Žijeme na malej bodke

Sonda Voyager 1 je dnes najvzdialenejší ľudský objekt vo vesmíre a stále letí ďalej a ďalej od našej slnečnej sústavy. Jej fotka nám pripomína, aké malicherné sú naše "veľké" starosti, ktorými na Zemi žijeme. Na maličkej, krehkej bledomodrej bodke.

Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.