Poklad pri Kostole sv. Michala archanjela v Hlohovci: archeológovia objavili základy kostola z 12. storočia

Počas októbra minulého roka sa na námestí sv. Michala v Hlohovci uskutočnil archeologický výskum. Skúmaniu sa venovalo Vlastivedné múzeum v Hlohovci na základe požiadavky od Krajského pamiatkového úradu Trnava. Archeologický výskum skúmal oblasť v okolí barokovej sochy sv. Floriána, ktorá bola dočasne odvezená do ateliéru v Seredi. Aktuálne je v rukách reštaurátorov, ktorí sa venujú jej obnove. 

Dočasne uvoľnená plocha poskytla archeológom šancu na preskúmanie okolia Kostola sv. Michala archanjela. Toto skúmanie bolo úspešné.

Objavili základy románskeho kostola.

K archeologickému výskumu sme oslovili riaditeľa Vlastivedného múzea v Hlohovci a archeológa Jozefa Urminského:„Za najzásadnejší objav považujeme 90 – 100 cm široké kamenné základy stavby, ktorá tu stála ešte pred postavením súčasného farského kostola sv. Michala," hovorí riaditeľ múzea. Súčasný kostol na námestí v Hlohovci budovali v niekoľkých etapách, začiatok stavby datujeme okolo rokov 1360-1370.

Objavená stavba tak fungovala v 14. storočí, až začiatom 15. storočia, súbežne so súčasným kostolom. Podľa archívnych prameňov archeologóvia odhadujú, že nájdené základy patrili prvej kresťanskej sakrálnej stavbe, ktorá v Hlohovci stála už koncom 12. storočia. Kostol bol zasvätený sv. apoštolovi Petrovi. „Okolo nej sa rozprestieral rozsiahly cintorín, na ktorom sa pochovávalo až do 70. rokov 18. storočia. Z neho bolo preskúmaných 10 hrobov," približuje riaditeľ múzea.

Dĺžka kostola bola 10 – 11 metrov, a časť týchto múrov prechádza popod dnešný farský kostol. Tento objav je považovaný archeológom za zásadný, najmä pre súvislosť s históriou mesta v 13. storočí. Hneď po hrade Hlohovec, z ktorého neskôr vybudovali zámok, ide o druhú najstaršiu doloženú kamennú murovanú stavbu v meste.  

Zásadný objav prináša nové poznatky. 

Rozšírenie kresťanstva na území dnešného Hlohovca môžeme sledovať od 9. storočia. Kresťanské učenie bolo praktizované práve v objavenom kostole, na okraji vtedajšej osady.

Ak sa však na objav pozrieme v širších historických súvislostiach, kresťanstvo bolo pôvodnými obyvateľmi prijaté pomerne skoro. „Počas iných výskumov námestia v rokoch 1942 a 2010 skúmali pohrebisko z 9. a 10. storočia, čiže z veľkomoravského obdobia. Je to pre naše poznanie ranného stredoveku dôležitá informácia. Objav hrobov na námestí, ako aj objav staromaďarského bojovníckeho hrobu v areáli hradiska nad mestom dokazuje, že už v tomto čase tu žilo početné obyvateľstvo, ktoré prijalo pomerne skoro učenie kresťanstva," dodáva Urminský. Toto obyvateľstvo chcelo praktizovať svoju vieru v kostoloch, ktoré boli v tom období rozšírené najmä v okolí Nitry.

Aká bude budúcnosť nálezov? 

Výskum objavených základov kostola je ukončený. Murivá sú zazimované a uchované, aby sa predišlo ich poškodeniu. Otvára sa otázka, aký vplyv bude mať objav na plánované projekty mesta: "V budúcnosti pri rekonštrukcii námestia, ktorú mesto hodlá urobiť, by mali byť tieto základy starého kostola trvalo prezentované," priblížil riaditeľ múzea.

Vlastivedné múzeum zároveň plánuje výstavu, kde predstaví svoje nálezy a zistenia. Verejnosti ju chce sprístupniť v decembri tohto roka, vo veži súčasného Farského kostola sv. Michala archanjela. 

Socha sv. Floriána sa po zreštaurovaní nevráti na pôvodné miesto. Na jar bude umiestnená o niekoľko metrov ďalej od pôvodného miesta, aby neprekážala pri prezentácií tohto významného archeologického objavu. 

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.