Traja králi aj pravoslávne Vianoce. Šiesty január má v cirkvách výnimočný význam

Katolícka cirkev slávi dnes Zjavenie Pána, sviatok, ktorý patrí k najstarším kresťanským sviatkom vôbec. Už od 3. storočia ho na Východe spájali s troma udalosťami – príchodom mudrcov z východu, Ježišovým krstom v Jordáne a jeho prvým zázrakom na svadbe v Káne Galilejskej. Na Západe sa neskôr do popredia dostal najmä príbeh mudrcov, ktorých tradícia pozná ako Troch kráľov – Gašpara, Melichara a Baltazára.

Evanjelium však o ich počte ani menách nehovorí. Biblický príbeh zdôrazňuje najmä ich cestu za hviezdou a poklonu novonarodenému Ježišovi. Práve v tomto geste cirkev vidí symbolické prijatie Krista aj pohanskými národmi a posolstvo, že spása je určená všetkým ľuďom.

Šiesty január je zároveň významným dňom aj pre pravoslávnych veriacich, ktorí sa riadia juliánskym kalendárom. Práve v tento deň sa pre nich začínajú vianočné sviatky a zároveň vrcholí 40-dňový pôst. V pravoslávnych chrámoch sa predpoludním konajú slávnostné bohoslužby a podvečer Veľké povečerie.

Štedrá večera má u pravoslávnych veriacich pôstny charakter. Na stole býva kapustnica bez mäsa, fazuľa, pirohy, chlieb, med či cesnak. Hlavný sviatok Narodenia Ježiša Krista slávia 7. januára, kedy sa v chrámoch koná slávnostná liturgia. Nasledujúce dni patria sviatku Presvätej Bohorodičky a spomienke na svätého Štefana.

Pravoslávni veriaci v Česku a na Slovensku sa tak pripájajú k miliónom veriacich v krajinách ako Rusko, Ukrajina, Srbsko či Gruzínsko, kde sa Vianoce slávia podľa juliánskeho kalendára.

Šiesty január tak spája dve veľké kresťanské tradície. Pre katolíkov je pripomienkou zjavenia Krista svetu, pre pravoslávnych začiatkom vianočnej radosti. Bez ohľadu na rozdiely v kalendári ostáva posolstvo tohto dňa rovnaké – o viere, nádeji a svetle, ktoré prichádza do života ľudí.

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.