Sedemchodové menu: pozreli sme sa na stravovacie návyky od 17. storočia
{files5}
/data/images/115983.jpg
Ako sa hostilo v časoch, keď sa jedlo rukami a víno pili aj deti? Západoslovenské múzeum v Trnave vrátilo návštevníkov k chutiam minulých storočí.
Západoslovenské múzeum v Trnave otvorilo v adventnom období dvere nielen do histórie, ale aj do spomienok. Podujatie Dvere kultúry dokorán – Ako sme sa hostili návštevníkov vrátilo k jedlám, ktoré kedysi patrili k rodinným stretnutiam aj hlučným šľachtickým hodom. „Sprítomňujeme a oživujeme spomienky na niečo, čo bolo v minulosti samozrejmé, a porovnávame to s tým, ako žijeme dnes,“ vysvetľuje riaditeľka múzea Lucia Duchoňová. Podujatie sa zameralo na jedlo a hostiny v 17. až 20. storočí – od hradných kuchýň až po meštianske domácnosti. Návštevníkov nechalo nahliadnuť do minulosti a nájsť rozdiely medzi stravovaním našich predkov a tým naším.
Kým dnešný bohato prestrený stôl sa často skladá len z niekoľkých chodov, v minulosti boli hostiny omnoho bohatšie. „Jedálniček pánov mal mať minimálne sedem chodov. Prvý až štvrtý chod bol zostavený prevažne z mäsových pokrmov. Piaty chod bol zväčša studený a posledný siedmy chod bolo ovocie, najmä sezónne jablká a hrušky," pripomína Simona Jurčová, odborná pracovníčka múzea.
Mäso bolo základom jedál šľachtických stolov. Podávali sa rôzne druhy hydiny, divina, sladkovodné ryby aj raky. Doplnené boli napríklad ostrokyslou alebo čiernou korenenou omáčkou. Prílohy k nim, ako ich poznáme dnes, však chýbali. „Nevyhnutnou prílohou k jedlu bola zelenina a chlieb. Ryža, zemiaky alebo cestoviny sa vtedy veľmi nepoužívali," vysvetľuje Jurčová. Mäso museli hneď po obdržaní rýchlo spracovať a čo najskôr skonzumovať. Divina sa jedla najmä v období poľovačiek.
Hostiny vyššie postavených ľudí boli bujaré. K veselej nálade a hlučnej spoločnosti často prispievali litre alkoholu, najmä vína: „V minulosti mali problém s pitnou vodou, takže na stoloch sa pomerne často objavovalo víno. Väčšinou bolo riedené a pili ho aj deti,“ hovorí Jurčová. Okrem vína jedlo zapíjali aj pivom.
Hlučné uhorské hostiny opisovala aj princezná Beatrix Aragónská. Na uhorský dvor pricestovala po svadbe s uhorským kráľom Matejom Korvínom. Nízku úroveň stolovania kritizovala vo svojich listoch. Napokon prispela k tomu, aby sa hostiny vo vyšších kruhoch stali kultivovanejšie: „Beatrix kritizovala silné uhorské vína. Jedlo sa priamo rukami a hostia boli často od jedla špinavý a zamastený. Beatrix Aragónská priniesla do vysokej uhorskej šľachty na stôl vidličku," vysvetľuje Jurčová. Príbor sa však ujal až o niekoľko rokov neskôr.
Po rozšírení obchodných ciest pribúdali do šľachtických kuchýň v 19. storočí nové potraviny, koreniny, exotické ovocie, nové druhy čajov, káva, rôzne pochutiny aj nový alkohol. Na stôl tak pribudli ďalšie druhy vín aj koňakov.
Simona Jurčová predstavila prierez pokrmov od 17. storočia až po jedlá, ktoré poznáme aj dnes. Vychádzala z knihy historičiek z historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktoré hradnú kuchyňu a jedlá vo svojej publikácií opisujú.
Sladké pochutiny, ktoré opísala vo svojej prednáške, mohli návštevníci ochutnať priamo na mieste. Pripravili ich zamestnankyne múzea pomocou pôvodných receptov starých mám.
Podujatie pokračovalo návštevou expozície Krása zašlých čias a posedením s koláčmi a vianočným punčom.
Fotogaléria
