Novoročné predsavzatia nie sú len novodobým výmyslom. Pred 4 000 rokmi si ich dávali aj Babylončania
{files5}
/data/images/115928.jpg
Možno sa vám zdá, že novoročný ošiaľ okolo cieľov je moderná záležitosť, no skutočnosť je iná. Dať si predsavzatie nie je len póza zaliata motiváciou a novými diármi, ktoré o dva týždne zapadnú prachom. História tohto zvyku siaha hlboko do minulosti.
Od jačmeňa k permanentkám do fitka
Prvé predsavzatia si vraj dávali už starí Babylončania pred neuveriteľnými 4 000 rokmi. Nerobili tak síce v januári, ale v období zberu jačmeňa. Aj vtedy však išlo o jasné záväzky, ktoré mali splniť do ďalšieho cyklu.
V iných kultúrach sa zasa tento zvyk spájal s náboženskými rituálmi, odpúšťaním hriechov či verejnými sľubmi vernosti štátu a panovníkovi. Dnes sú naše ciele o niečo prozaickejšie, no točia sa stále okolo toho istého, a to, že chceme byť lepšou verziou samých seba.
Medzi najčastejšie sľuby, ktoré si dávame patria včeobecne:
- Zdravšia strava a menej alkoholu či cigariet
- Pravidelný pohyb a chudnutie
- Lepšie spravovanie financií a šetrenie
- Viac času stráveného s rodinou a priateľmi
- Kvalitnejší spánok, cestovanie a učenie sa nových vecí
Pýtali sme sa aj v uliciach. Aké predsavzatia si dávajú Trnavčania?
IPčko radí: Buďte k sebe láskaví
Aby sa vaše predsavzatia neskončili fiaskom už v polovici januára, odborníci z občianskeho združenia IPčko pripomínajú, že ciele môžu byť skvelým nástrojom na zlepšenie duševného zdravia, ak na ne ideme správne.
Kľúčom k úspechu je byť realistický, flexibilný a najmä k sebe láskavý. Namiesto veľkých a nereálnych skokov si radšej zvoľte malé, konkrétne krôčiky, ktoré sa dajú dosahovať postupne.
Zamerať by sme sa mali na proces, nie na výsledok. Takýto prístup znižuje tlak a umožňuje nám radovať sa z pokroku, ktorý sa deje každý deň. Nový rok tak nemusí byť len o nátlaku na výkon, ale o malých zmenách, ktoré nás urobia šťastnejšími.


