Vianočná večera bez rezňa: Aké štedrovečerné jedlá varili naše staré mamy?
{files5}
/data/images/115839.jpg
O tom, ako vyzerali jedlá na štedrovečerných tanieroch v Trnavskom kraji, sme sa porozprávali s archivárkou Štátneho archívu v Trnave, Barborou Slovinskou.
Každý dom má svoje vlastné vianočné tradície. Niektoré domácnosti začínajú štedrú večeru kapustnicou, iné siahnu po strukovej polievke. Rozdiely sú aj v hlavných chodoch, na tanieri nájdeme kapra, pstruha aj bravčový rezeň. V minulom storočí však Vianoce chutili trošku inak.
Bude v jablku hviezdička?
Počet chodov a charakter vianočných jedál v minulosti symbolizoval hojnosť v budúcom roku. Niektoré rodiny mali sedem či deväť chodov, a z každého pokrmu si dali len malé množstvo. Večera sa začínala menšími predjedlami, ktoré niesli aj ľudové zvyky a tradície: „Nemohlo chýbať rozkrojené jabĺčko. To ukázalo, či bude rodina zdravá na ďalší rok. Podobne to fungovalo aj s vlašskými orechmi," približuje Slovinská.
K prvým chodom patrili oblátky. Súčasťou štedrovečerného stola sa stali v období stredoveku. Väčšina domácností si však oblátky sama nepiekla: „Pre celú dedinu piekol oblátky organista alebo učiteľ, čo vlastne v trnavskom regióne bola jedna a tá istá osoba. Ale na ich výrobe sa podieľala celá dedina. Niekto prispel múkou, niekto dal vajíčka, maslo, neskôr aj mlieko, a keď boli oblátky napečené, chlapci chodili po dedine, obchádzali obyvateľov a rozdávali ich,“ hovorí archivárka. V súčasnosti nájdeme aj v našom kraji šikovných ľudí, ktorí si dokážu vyrobiť oblátky aj doma.
V minulosti jedli oblátky s medom alebo cesnakom. Symboliku medu si interpretovali rôzne, cesnak symbolizoval zdravie. Medový krížik na čelo dávali deťom, aby boli budúci rok dobré.
Nechýbali ani pupáky, známe tiež ako opekance alebo bobaľky. Pripravovali ich z koláčového cesta, máčali v mlieku alebo sladkej vode, posýpali cukrom, makom a ochucovali medom. „Pupáky jedli z jednej misy, každý si nabral pár lyžíc,“ vysvetľuje Slovinská.
V niektorých dedinkách v okolí Piešťan pripravovali namiesto pupákov tzv. vianočné buchty. Guľaté buchtičky plnili marhuľovým džemom a posýpali makom. Každý stolujúci dostal svoju buchtu ešte pred polievkou.
Po pôstnej kapustnici nasledoval zubáč
Kapustnica na Štedrý deň patrila na vianočný stôl aj v minulosti, no chutila trošku inak, ako dnes: „Kúsky klobásy a údeného mäsa by sme tam nenašli, zachovávali pôst. Do kapustnice dávali kyslú kapustu, niektorí sušené huby či sušené ovocie. Súšené slivky dávali polievke takú sladkastú chuť, ale poznáme aj kapustnicu, do ktorej si dávali fazuľu alebo šošovicu,“ priblížila archivárka.
Vianočná polievka sa líšila od domu k domu. Niektoré rodiny mali hríbovú, strukovinovú, kyslú šošovicovú či rybiu polievku.
Po polievke nasledovala ryba. Jedli varené alebo pečené pstruhy, zubáče, jeseterov a iné sladkovodné ryby. Na stole sa ocitol aj slaný sleď. Vyprážaného kapra by ste však na tanieri našich predkov hľadali len ťažko: „Vyprážaný kapor so zemiakovým šalátom sa objavil až po druhej svetovej vojne. Populárny bol až v 50-tych rokoch,“ hovorí Slovinská.
Rovnako by ste nenašli ani zemiakový šalát. Prílohou k rybe boli varené zemiaky, v niektorých domoch sa ryba jedla bez prílohy.
Na stôl pokladali aj slamu alebo zrno
Štedrovečerné stolovanie malo svoje špecifiká, ktoré pretrvávajú až dodnes. Záležalo od toho, čím sa rodina živila alebo odkiaľ pochádzala: „U rodiny, ktorá sa živila poľnohospodárskymi prácami, bolo zvykom na štedrovečerný stôl položiť pár kúskov slamy alebo zrnká obilia, aby si zabezpečili dobrú úrodu. Ak chovali poľnohospodárske zvieratá, pred večerou sa o vianočné pokrmy podelili aj s nimi," prezradila archivárka.
Tradíciu nevstávania od stola dodržiavali vo väčšine domácností. Bolo to preto, aby sa všetci hodujúci stretli aj budúci rok. Vstať od stola mohla len gazdiná alebo najmladšia dcéra, a to len za účelom podávania jedla.
Niektorí okolo nôh stola či lavice omotávali reťaz, alebo pridávali o jeden tanier navyše. „Nemuselo to nevyhnutne znamenať, že tanier bol pripravený pre pútnika alebo neočakávaného hosťa. V niektorých rodinách symbolizoval miesto pri vianočnom stole aj pre zosnulých členov rodiny,“ vysvetľuje Slovinská.
Koláče ako dar
Sladká bodka patrila aj ku Vianociam. Na stole nechýbala vianočka, vanilkové rožteky, medovníčky aj kysnuté koláče. V okolí Trnavy piekli staré mamy aj makové a orechové záviny alebo kysnutý štedrák.
Sladké nebolo len pre rodinu, slúžilo aj ako odmena pre koledníkov. „Koledníci počas vianočných sviatkov obchádzali domácnosti a vinšovali im hojnosť a zdravie do ďalšieho roka. Pre ľudí v minulosti to bolo veľmi dôležité, oni si naozaj úprimne želali to zdravie a hojnosť,“ hovorí archivárka.
Recepty na sladké koláčiky dedili z generácie na generáciu, čo dokazujú aj rukou písané zápisníky z prvej tretiny 20. storočia. Gazdiná si zapisovala aj to, od koho aký recept získala. Tie dnešné recepty sa však od tých starších moc nelíšia. „Základnými ingredienciami vianočných receptov boli hlavne med, orechy, citrónová kora, rôzne korenia ako klinčeky alebo vanilka. Takže to nebol až taký veľký rozdiel," dodáva. Odlišnosti boli len v množste pečiva, ktoré piekli a množstve cukru. V porovnaní so súčasnosťou pečivo piekli menej, ale sladili viac.
Po prvej svetovej vojne sa vianočné pečenie dostalo aj do reklamy. Najväčším inzerentom bola značka, ktorú pri pečení používame dodnes. „Oni sa doslova predbiehali v tom, aby si gazdiné pri nákupoch pred vianočným pečením vybrali práve ich výrobok. Vraj iba vďaka tomu výrobku sa sviatočné pečivo zaručene podarí a zabezpečí spokojnú rodinu a pekné Vianoce. Tým vlastne chceli povedať, že čím lepšie vianočné koláče, tým krajšie sviatky," opisuje dobové reklamy archivárka.
Vianočné jedlá sa postupne menili. Viac chodov vystriedali väčšie porcie a pôst sa z niektorých domácností úplne vyparil. Význam večere však zostal rovnaký - stretnúť sa s rodinou pri Štedrovečernom stole a popriať si hojnosť a zdravie do ďalších rokov.
Fotogaléria
