Srdcovka Trnavčanov: Ikonický Bellušov vodojem po rokoch opäť žiari novotou
{files5}
/data/images/114352.jpg
Siluetu Trnavy si nevieme predstaviť bez vodojemu architekta Emila Belluša. Trnavská vodárenská spoločnosť (TAVOS) slávnostne otvorila obnovený Bellušov vodojem. Okrem novej fasády ponúkla aj pohľad do histórie prostredníctvom unikátnej galérie.
Dominanta Trnavy, ktorá už desaťročia dotvára panorámu mesta, má za sebou rozsiahlu rekonštrukciu. Po viac než desaťročí od poslednej rekonštrukcie sa začali komplexné stavebné práce na vonkajšej aj vnútornej časti objektu. Cieľom bolo odstrániť poškodenia spôsobené časom a poveternostnými vplyvmi, zachovať jeho historický charakter a zároveň zlepšiť vizuálny dojem.
Technická pamiatka, ktorá je dielom významného architekta Emila Belluša, si vyžiadala opravy exteriéru aj vnútorných priestorov. Súčasťou prác bolo vytvorenie nového oplechovania bokov kruhových prstencov, hydroizolácia vrchných častí prstencov a oprava obnaženia výstuže spôsobeného poveternostnými vplyvmi. Práce zahŕňali aj opravu popraskanej omietky vertikálnych prvkov ako aj celej vonkajšej fasády objektu. Práce trvali päť mesiacov.
Hoci sa posledná väčšia úprava konala pred viac ako desiatimi rokmi, čas a poveternostné podmienky si vyžiadali svoju daň. "Posledná rekonštrukcia bola v roku 2011. Odvtedy tu vznikli degradácie či už na betónových konštrukciách a na fasáde,“ vysvetlila dôvody investičná a obchodná riaditeľka TAVOS-u Monika Očenášková. Ako dodala, obnova bola komplexná: "Rozhodli sme sa obnoviť vodojem v takom väčšom rozsahu, lebo sa opravovala či už fasáda z vonkajšej strany, ale aj z vnútornej strany, čiže sa robili aj vnútorné priestory.“
Generálny riaditeľ Vladimír Púčik spoločnosti potvrdil, že stavba už opravu nevyhnutne potrebovala. "Táto stavba si tú rekonštrukciu sama vypýtala, pretože už tu boli dosť také vady – jednak krásy, ale jednak aj statiky a zub času sa podpísal,“ uviedol. Zároveň vyjadril nádej, že aktuálna obnova vydrží dlhšie než tá spred pätnástich rokov.
Srdcovka pre domácich
Pre mnohých Trnavčanov nie je vodojem len zásobníkom vody, ale symbolom domova. Jaroslav Kuběna, ktorý má na starosti správu budov v TAVOS-e, má k pamiatke osobný vzťah. "Je to moja srdcovka, pretože som sa narodil v Trnave. Študoval som na stavebnej priemyslovke a vodojem považujem za svoju srdcovú záležitosť,“ prezradil Kuběna. Sám absolvoval výstup na vežu približne desaťkrát.
Podľa Kuběnu má veža svoje čaro najmä po zotmení. "Kúzlo toho vodojemu začne s tmením, keď sa vodojem osvetlí krásnou fialovou farbou, takým fialovým podsvietením,“ opísal atmosféru, ktorá je pýchou vodojemu.
Čo sa skrýva vo vnútri?
Návštevníci, ktorí sa počas niektorých prehliadok dostanú do vnútra, môžu obdivovať nielen technické riešenia, ale aj malú expozíciu. "Sú tu vystavené pôvodné projektové dokumentácie architekta Emila Belluša, ako aj armovacie výkresy,“ priblížila Monika Očenášková. Vzácne materiály sa podarilo získať zo Slovenskej národnej galérie, archívu vodární, ale aj od samotných obyvateľov Trnavy, ktorí poskytli dobové fotografie z výstavby.
Bude vodojem prístupný verejnosti?
Vodárne naďalej plánujú jeho príležitostné sprístupnenie. "Určite sa budeme snažiť, aby bol vodojem využitý aj na tieto účely,“ uviedol generálny riaditeľ.
Monika Očenášková potvrdila, že spolupráca s mestom bude pokračovať. "Určite s mestom Trnava spolupracujeme na Potulkách mesta Trnava, ktoré bývajú tri až štyrikrát za rok, čiže určite bude sprístupnený aj budúci rok,“ uzavrela.
Stavba minulý rok oslávila svoje 70. narodeniny. A ako si na vodojem spomína sám generálny riaditeľ? Pre Trnavské rádio povedal, že túto stavbu vnímal už ako malý chlapec. "Pochádzam z Ružindola, ale vnímal som to už ako chlapec, keď sme išli do Trnavy na trhy, jarmok, alebo keď som išiel hrať futbal do Bučian," prezradil.
Na výstave fotografií a plánov sme mali šancu vidieť aj fotografiu bývalých pracovníkov na samom vrchu vodojemu. Takéto niečo už určite nebude možné. Výstup na samotný vrchol ostáva zakázaný z bezpečnostných dôvodov. Svoje o tom vie aj generálny riaditeľ, ktorý spomína na výstup po lešení počas rekonštrukcie: "Chválabohu, že som mal tú prilbu, lebo tú hlavu som si asi 10-krát buchol o to lešenie.“
Fotogaléria
