Dobrý a verný služobník: Bol to muž, ktorý dokázal kryť chrbát, opisuje nový dokument Martina Viskupiča
{files5}
/data/images/113036.jpg
Dokumentárny film odkrýva príbeh muža, ktorého dobrota a vernosť sprevádzali jeho známych aj v časoch, keď sa málokto odvážil hovoriť nahlas. Martina Viskupiča, rodáka z Ružindola, si diváci pripomenuli na premiére filmu v trnavskom kine Hviezda.
Premiéra krátkeho dokumentárneho filmu Dobrý a verný služobník sa v trnavskom kine Hviezda niesla v znamení dojatia, spomienok a rešpektu. Diváci spoznali a pripomenuli si nenápadnú osobnosť, ktorá mala vplyv na mnohých v Trnave, okolí aj za hranicami.
Film sa venuje životu Martina Viskupiča, statného roľníka z Ružindola, jezuitu a brata s prezývkou Marcinko, ktorý svoj život zasvätil bohu a pomoci druhým. Ovplyvnil životy mnohých, nielen svojou činnosťou, ale aj vernosťou a odhodlaním. "Jeden z jezuitov pripomína, že práve brat Martín dokázal kryť chrbát pátrovi Krapkovi v jeho riskantnej práci," hovoril rektor Trnavskej univerzity vo svojom príhovore.
Marcinka poznajú trnavčania ako usmievavého kostolníka. Jeho minulosť sa spája s mnohými prekážkami, on si však naďalej zachovával svoju dobrácku povahu a pozitívne naladenie.
Na brata Martina spomína s úsmevom aj profesor Trnavskej univerzity Ladislav Csontos. Patril ku kandidátom na kňaza, ktorí sa v utajení vzdelávali u Pátra Emila Krapka na Kopánke v Trnave. "Býval spolu s bratom Martinom na Kopánke v takom záhradnom domčeku. Býval vo veľmi skromných podmienkach, ale v ešte skromnejších býval tento brat. Ale vždy mal úsmev na tvári a tešil sa, keď mohol niekomu pomôcť, niečo dobré urobiť. Bol to taký radostný starček, ktorý má rád ľudí," opisuje Csontos.
Spomína, ako im v období socializmu kryl chrbty počas tajných spovedí. V dokumente bolo spomenuté, že v takýchto spovedelniciach nebolo zažaté svetlo, aby boli od ostatných rozpoznateľné. Marcinko nikomu neprezradil, aký kňaz spovedá, a tak vznikol jeho legendárny výrok.
Profesor Ladislav Csontos napísal o jeho živote knihu Dobrý a verný služobník brat Martin Viskupič. Inicioval aj natočenie dokumentárneho filmu. Na režisérsku stoličku oslovil Matúša Demku. "Nikdy som nevedel, že budem točiť film o kostolníkovi. Väčšinou máme pocit, že sa musia točiť filmy o veľkých osobnostiach, a tu zrazu kostolník. Ale ukázalo sa, že aj on je veľká osobnosť," opísal svoje počiatočné myšlienky režisér.
Sám počas tvorby dokumentu spoznával osobnosť nenápadného kostolníka, ktorý prežil 10 rokov v koncentračných kláštoroch, 2 a pol roka vo väzení a svoju nadobudnutú slobodu venoval starostlivosti o Kostol Najsvätejšej Trojice v Trnave.
Scenár písali profesor Csontos s režisérom Demkom spoločne. Celý film od prvej myšlienky až po posledný strih tvorili 2 roky. Podarilo sa im vyskladať dokumentárny film zo starých fotografií, dokumentov, archívnych záberov aj zachovanej audionahrávky samotného Marcinka. Film doplnili o vlastné zábery z miest, po ktorých sa Martin Viskupič pohyboval, a rozhovory s ľuďmi, ktorí ho za jeho života zažili.
Diváci z publika sa po predstavení pristavili pri režisérovi a profesorovi, aby sa v súkromí podelili aj o svoje zážitky s Viskupičom. Profesor Csontos doplnil ešte jednu príhodu, na ktorú si s bratom Martinom a jeho pekárskymi zručnosťami spomína.
Film si premiérovo pozrel aj predseda Trnavského samosprávneho kraja Jozef Viskupič. Poukázal na presvedčenia, ktorých sa Martin Viskupič počas svojho života pevne držal a nepustil. "Je to veľký príbeh človeka s veľkým Č," dodáva predseda.
V publiku vládli počas premietania silné emócie. Diváci sa smiali na vtipných postrehoch a zážitkoch kostolníka, ktorý sa nebál vyliezť na strechu kostola, aby sa postaral o jeho bezchybný stav. Počúvali o skúsenostiach z koncentračných kláštorov a namáhavých prácach, ktoré v nich vykonával. Spoznali jeho rutinu, pravidelné vstávanie o 3.00 hod., modlenie sa a cestu do kostola.
Martin Viskupič zomrel v roku 1994, podľa profesora Csontosa je však jeho odkaz naďalej veľmi silný a aktuálny. "Jeho odkaz je prijať každého takého, aký je, a mať odvahu sa na každého usmiať. On mal pre každého dobré slovo a úsmev. A myslím, že v dnešnej negatívne naladenej dobe je to podľa mňa veľmi silný odkaz," dodáva profesor.
Fotogaléria
