Od jednej sovičky k desiatkam: príbeh OZ Naše Sovičkovo
{files5}
/data/images/109084.jpg
Občianske združenie Naše Sovičkovo vzniklo z lásky k jednej sovičke. Dnes sa venujú edukácii, osvete, animoterapii a záchrane zranených a nechcených zvierat, najmä dravcov.
Občianske združenie Naše Sovičkovo, spolu so sesterským združením Sovia záhrada, sa primárne venuje osvete a edukácii o živote sov. Založili dve záchytné stanice, ktoré sú domovom nielen pre sovy, ale aj pre mačky, psíkov a iné opustené alebo zranené zvieratá.
"My sovičky necvičíme, my ich vychovávame,"
Začiatky OZ Naše Sovičkovo sa viažu k sovičke Čili. Štatutárka združenia plamienku driemavú vychovávala ako svoje dieťa. "To bola obývačka, gauč, televízor. Keď bola ešte malá, chodila so mnou aj do roboty, keďže som ju musela štyrikrát denne kŕmiť," spomína štatutárka združenia Zuzana Martincová.
Čili všade nasledovala svoju majiteľku. Na jednej z prechádzok si ich všimla učiteľka z miestnej materskej školy a pozvala ich na návštevu do svojej triedy. Čoskoro sa pridali ďalšie školy a škôlky, a záujem o sovie prednášky narastal. Postupne sa k jednej sovičke pridali ďalšie a rodila sa aj myšlienka vytvoriť záchytnú stanicu pre zranené jedince.
Jedna zo staníc sa nachádza v Malženiciach pri Trnave, kde sa starajú o všetky druhy týraných, nechcených, zranených a nájdených zvierat. Druhá je sesterskou stanicou, o ktorú sa stará otec Zuzany. Sovia záhrada sídli v bratislavskom Devínskom jazere a je špecializovaná výhradne na lietajúce dravce.
"Dohromady máme okolo 42 sovičiek,"
V oboch staniciach sa v súčasnosti nachádza viac ako 40 sov. Niektoré sú v chovných pároch, iné sú zvyknuté na kontakt s človekom a pomáhajú pri vzdelávaní a terapiách. Mená sovičiek boli inšpirované korením, nápojmi aj rozprávkovými bytosťami. K prvej sove, plamienke driemavej s menom Čili, sa pridal párik sovičiek okuliarnatých Kari a Wasabi, sova Akori, výrik Bielolící Kapary a pôtik kapcavý s menom Peper. "Môj tatino dáva mená podľa rozprávkových postavičiek - Vilko a Mája, potom Janko a Marienka, Lady a Trump," vysvetľuje štatutárka združenia.
Sovičky pochádzajú zo zahraničia aj zo Slovenska. Niektoré patrili súkromným majiteľom, iné zachránili. Miestni, ktorí Naše Sovičkovo poznajú, volajú združeniu, ak narazia na sovičku v núdzi. Ako však vysvetľuje Martincová, vo veľa prípadoch netreba hneď privolávať pomoc. "Akonáhle nájdete na zemi sovu, netreba hneď telefonovať. Sova vydáva, keď je mladá, piskľavé zvuky, ktorými volá svoju matku. Mama ich dokáže zo zeme normálne vykŕmiť a oni potom krásne odletia preč," dodáva Martincová. Radí, aby radšej sovičku položili na bezpečné miesto, pod strom alebo na konár, kde počká na svoju mamu.
"Otec mi hovorí, že by som mala združenie premenovať na Naše Psíčkovo,"
Záchytná stanica v Malženiciach je okrem dravcov plná aj psíkov bez domova. Dobročinnosť občianskeho združenia sa však čoraz častejšie zráža s ľudskou povahou. "Ľudia začali byť drzí. Vedeli, že sa staráme aj o psíkov, tak nám niekoľkokrát nechali pred domom krabicu s malými šteniatkami," opisuje Martincová. Dnes sa v záchytnej stanici starajú o takmer 30 psíkov, ktorí naďalej hľadajú svoju rodinu.
Hoci sa starajú aj o iné zvieratá, hlavným poslaním združenia je edukácia a osveta zameraná na sovy. "Naším cieľom je osveta, edukácia a najnovšie už aj animoterapia," vysvetľuje Zuzana Martincová. Práve animoterapia so sovami sa ukazuje ako veľmi účinná. Dotyk zvieraťa prináša ľuďom pokoj, uvoľnenie a pomáha im zabudnúť na chorobu či starosti.
"Nevedela som, že sa už dlho neusmial,"
Martincová spomína na silný zážitok zo zariadenia pre znevýhodnené deti. Chlapec, ktorý podľa vychovávateliek neprejavoval emócie ani nevyhľadával ľudský dotyk, sa pri kontakte so sovou kamarátkou uvoľnil. "Zobrala som mu ruku a položila som mu ju na sovu. Hladkali sme ju a on sa začal usmievať. Pani vychovávateľka, čo bola pri ňom, úplne skameňa a rozplakala sa," spomína Martincová. Tento okamih bol pre ňu najlepšou spätnou väzbou.
Občianske združenie Naše Sovičkovo má pred sebou budúcnosť plnú smelých plánov. Pripravujú denné tábory pre deti a plánujú naplno rozvinúť animoterapiu. Edukačné aktivity chcú okrem škôl rozšíriť aj do detských domovov. Okrem toho sa chystajú združovať a zastrešovať ďalších sovích chovateľov. "Chceme zastrešovať občianske združenia a ľudí, ktorí chovajú sovičky, a to nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí," približuje Zuzana Martincová.
Fotogaléria
