Prvá Miss na Slovensku? V Trstíne volili "Ružovú pannu“ už pred takmer 200 rokmi

Už od roku 1837 tu volili najcnostnejšie dievča z farnosti, ktoré získalo titul "Ružová panna“ a štedrú finančnú odmenu. Táto udalosť nebola len o kráse, ale predovšetkým o morálke, charaktere a viere.

Prvá Miss Slovenska? Nie tak celkom

Hoci niektoré zdroje označujú túto udalosť za prvú súťaž krásy na Slovensku, pravidlá boli oveľa prísnejšie a zamerané na "dokonalosť tela a duše“. Iniciátorom bol miestny dekan-farár Imrich Štvrtecký, ktorý v roku 1837 založil fundáciu v hodnote 2000 zlatých, aby motivoval slobodné dievčatá k mravnému a usporiadanému životu. Veril totiž, že od správania dievčat závisí aj morálka mládencov.

O výnimočnosti tejto slávnosti svedčí aj fakt, že o jej desiatom ročníku v roku 1846 písal aj týždenník Orol Tatránski, ktorý viedol samotný Ľudovít Štúr.

Kto sa mohol stať Ružovou pannou?

Kandidátky museli spĺňať prísne kritériá. Vek bol stanovený na 17 až 25 rokov a na majetku či postavení rodičov nezáležalo. Dôležité bolo niečo úplne iné:

• Bohabojný a cnostný život: Dievča muselo byť príkladom pre ostatných.
• Poslušnosť a úcta: Rešpekt voči rodičom, vrchnosti a duchovným bol nevyhnutnosťou.
• Znalosť katechizmu: Pravidelná účasť na bohoslužbách a znalosť náboženských textov bola podmienkou.
• Bezúhonná povesť: Dievča muselo viesť "nepoškvrnený život“.

Naopak, zo súťaže boli vylúčené dievčatá zlej povesti: lenivé, ľahkomyseľné, hašterivé, klebetnice alebo tie, ktoré spievali nehanebné pesničky. Diskvalifikované boli aj dievčatá, ktoré po večernom zvonení tancovali v hostinci, alebo tie, ktoré púšťali frajerov do domu v neskorých hodinách (v zime po deviatej a v lete po desiatej).

Slávnostný priebeh volieb

Samotná voľba sa konala každý rok na Svätodušný pondelok v miestnom kostolíku v Hájičku. Proces bol presne stanovený:
1. Nominácia: Farár (neskôr komisia zložená z farára, richtára a notára) nominoval tri najcnostnejšie panny.
2. Voľba: Hlasovať mohli iba muži – z každého domu jeden gazda. Každý volič dostal guľku, ktorú vhodil do jednej z troch zamknutých truhličiek označených menami kandidátok. Týmto spôsobom si zvolili pannu, ktorú „podľa svojho svedomia za čnostlivejšiu uznávali.
3. Korunovácia: Po sčítaní hlasov víťazka pokľakla a najvýznamnejší prítomný hosť alebo farár jej na hlavu položil ružový veniec. Tento veniec mohla nosiť na slávnostiach a musela ho mať aj na svojej svadbe.
4. Odmena: Ružová panna získala 100 zlatých. Tieto peniaze však musela odovzdať richtárovi, ktorý ich uschoval až do dňa jej svadby. Ak sa nevydala do 28 rokov, peniaze jej boli vyplatené, pokiaľ si udržala dobrú povesť.
Titul však nebol doživotný. Ak sa víťazka po voľbe začala správať nevhodne, o odmenu prišla a peniaze sa presunuli na nasledujúci rok, kedy mohli byť odmenené až dve dievčatá.

Zaujímavosti a osud tradície

Tradícia myslela aj na sociálnu spravodlivosť. Aby neboli volené len dcéry sedliakov, bol zavedený systém, v ktorom sa striedali roky, kedy kandidovali dievčatá zo sedliackych rodín, dcéry remeselníkov a úradníkov či dievčatá v službe.

Ak by zvolená panna zomrela pred svadbou, z jej odmeny sa vyčlenilo 20 zlatých na pohreb a na jej truhlu sa položil ružový veniec. Zvyšných 80 zlatých získala druhá panna v poradí, ktorá mala povinnosť zasadiť a starať sa o ružový ker na hrobe zosnulej.

Táto tradícia sa udržala až do prvej svetovej vojny, kedy zanikla. Dnes nám ju pripomínajú už len archívne záznamy.

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.