Vydali sme sa po stopách staviteľa a architekta Michala Milana Harminca
{files5}
/data/images/108228.jpg
Knižnica Juraja Fándlyho v Trnave pripravila prednášku o živote staviteľa a architekta, ktorý sa zaslúžil aj o vznik trnavskej knižnice.
V rámci Dní európskeho kultúrneho dedičstva sa v priestoroch Knižnice Juraja Fándlyho v Trnave uskutočnila prezentácia o živote a diele architekta a staviteľa Michala Milana Harminca. Návštevnící spoznali jeho život aj diela. Výraznou stavbou, ktorú postavil, je najmä bývalá Slovenská alebo Hospodárska banka, kde dnes sídli trnavská knižnica.
Staviteľa dvoch generácií predstavila knihovníčka Zuzana Vozárová. "Jeho najväčším bohatstvom bolo sloboda a vzdelanie. A Harmins mal odmala sen byť tesárom a úspešným staviteľom. Toho sa držal celý život a vlastne sa mu to aj splnilo," popisovala Harmincovo životné smerovanie knihovníčka.
Knihovníčka priblížila Harminca ako talentovaného samouka, ktorý však nikdy nezískal akademické vzdelanie. To mu niektorí kritici vyčítali. Ako mladík sa od otca naučil rysovať a navrhovať stavebné konštrukcie, no pre nezhody s ním sa ako 17-ročný osamostatnil a odišiel do Budapešti.
Počas prezentácie spomenula niekoľko období zo života achitekta. Predstavila aj Harmincove stavebné diela, ktoré sa tiahnu po celom území vtedajšieho Rakúsko-Uhorska. "Postavil vyše 300 stavieb," doplnila. Okrem knižnice sa Harminc zaslúžil o vznik Domu Slovenskej ligy v Bratislave, rôznych kostolov, bánk, sanatória v Novom Smokovci aj Slovenského národného múzea v Martine.
Knihovníčka sa podelila aj s úsmevnými príbehmi zo života Michala Milana Harminca. Mnohé z nich súviseli najmä s jeho stavbami. Anekdota, ktorú Zuzana Vozárová spomenula, bola spätá s budovou Sanatória a menším telegramovým nedorozumením.
Prednáška prilákala najmä staršiu generáciu návštevníkov. Po skončení prispeli vlastnými poznatkami alebo príbehmi s minulosti, ktoré boli späté s budovou knižnice v Trnave. Po prezentácii nasledovala prehliadka priestorov knižnice, po ktorých sa kedysi prechádzal aj Harminc.
Návštevníci si mohli obzrieť budovu od pivnice až po povalu. Prechádzali sa po bývalých priestoroch, ktoré kedysi slúžili banke aj po miestnostiach, ktoré plnili funkciu obytných domov. Prehliadka upozornila na pôvodné architektonické prvky, ktoré si bežný návštevník knižnice ani nevšimne.
Súčasťou prehliadky bola aj prezentácia jednotlivých oddelení knižnice. Prvou zástávkou bolo zrekonštruované oddelenie Beletrie. Pracovník tohto oddelenia upozornil na pôvodnú dlažbu, ktorá kedysi slúžila ako prijímacia hala Hospodárskej banky. Spomenul aj vyobrazenie úľa, ktoré sa nachádza nad vchodom do beletrie. Symbolizovalo peniaze, ktoré ľudia prinášali do banky tak, ako včely nosia med do úľa. Symbol úľa nájdete v Trnave aj nad vchodom do Kreatívneho centra Trnava.
Ďalej sprevádzala knihovníčka návštevníkov oddelením pre deti, ktoré sa nachádza v priestoroch bývalého bytu zubného lekára Dr. Horeckého. Tam kedysi prebýval aj architekt Harminc. Rozprávanie doplnili aj spomienky účastníkov, ktorí si pri pohľade na detské knihy pripomínali vlastné detstvo a obľúbené "májovky" a "verneovky".
Ďalšou zastávkou bolo oddelenie odbornej literatúry, študovne aj miestnosť s regionálnou literatúrou okresov Trnava, Piešťany a Hlohovec. Na konci prehliadky mohli návštevníci nahliadnuť do knižničnej povaly.
Prednáška a prehliadka trnavskej knižnice nielen priblížila významnú osobnosť slovenskej architektúry, ale oživila aj históriu Knižnice Juraja Fándlyho a prepojila ju s osobnými príbehmi a spomienkami obyvateľov Trnavy.
Fotogaléria
