Medzinárodný turnaj zrakovo postihnutých kolkárov v Piešťanoch sa niesol v znamení priateľstva
{files5}
/data/images/107804.jpg
Mestská kolkáreň v Piešťanoch bola v piatok a v sobotu dejiskom Medzinárodného turnaja zrakovo postihnutých v kolkoch.
Turnaj má svoju tradíciu. Klub Male Šintava organizuje už 11. ročník tohto priateľského športového podujatia. "Keďže my v Šintave nemáme kolkáreň, tak sme sa dohodli s domácimi, že budeme hrať v Piešťanoch. Hrávame tu ligové zápasy, trénujeme a organizujeme tu aj tento turnaj," hovorí predseda klubu Male Šintava Marián Tóth.
Na turnaj pricestovali tímy zo Slovenska aj zo zahraničia. Zasúťažiť si prišli kluby z Bratislavy, Košíc, Nitry, Levoče, Vrútok aj zo Šale. Zúčastnili sa tak všetky domáce kluby. Svoje zastúpenie mali aj krajiny ako Česká republika, Slovinsko a Chorvátsko.
Turnaj sa nesie v priateľskom duchu. Cieľom nie je vyhrať, ale nadviazať nové priateľstvá a známosti aj zo zahraničia. "Oni chodia k nám a my zase k nim na výmenu. Turnaje organizujeme preto, aby sme sa zblížili, zasúťažili si spolu a udržovali takto naše priateľstvá," vysvetlil predseda klubu.
Členka klubu Inter Bratislava Jastrabi vidí v turnajoch nielen príležitosť na stretnutie, ale aj možnosť navzájom si pomáhať a predávať svoje skúsenosti. "Môžeme si porovnať svoje sily ale aj skúsenosti, čo sme nadobudli počas tréningov aj ligových zápasov, ktoré hrávame počas roka," dodáva Magdaléna Kollerová.
Sobotným slávnostným zahájením otvorili druhý deň turnaja. Hráči mali za sebou už piatkové kolkové strety, z ktorých ukoristili slušné bodové ohodnotenie. Podľa predsedu komisie kolkov Václava Trnku sú bodové výsledky hráčov porovnateľné s výsledkami hráčov bez zrakového postihnutia. "Tie čísla, ktoré som počul dnes ráno, berú dych. Aj zdraví kolkári by povedali, že tie výsledky sú konkurencieschopné," povedal predseda na zahájení turnaja.
Otvorenia sa zúčastnil aj viceprimátor mesta Ján Krupa. Privítali aj niekoľko hráčov s titulom majstra Európy či majstra Slovenska, ktorí prispejú k napínavejšiemu turnaju.
Princíp hry zostáva nezmenený. Zrakovo postihnutí kolkári sú rozdelení do kategórií B1 - nevidiaci, B2 - prakticky nevidiaci, B3 - slabozrakí, podľa stupňa zrakového postihnutia. Kolkári kategórie B1 a B2 majú po svojom boku člena tímu, podávača a navádzača, ktorý im počas hry pomáha. "B1 a B2 musia mať podávačov. On pomáha zrakovo postihnutému, podá mu guľu alebo mu povie, koľko hodil alebo z ktorej strany hodil. B3 už vidia lepšie a navádzačov nepotrebujú," priblížil hru Róbert Sliva, člen organizačného tímu z klubu Male Šintava. Róbert hrá za kategóriu B2, a po zahájení ho čakal prvý sobotný zápas.
Predseda klubu Male Šintava hrá v kategórií B1. Porovnal, ako vyzerá hra kolkára bez zrakového postihnutia a nevidiaceho hráča. "Vidiaci kolkári hrajú klasicky s rozbehom, s jednou rukou, ale my ako nevidiaci hráme z jedného miesta. Ja sa prikrčím, chytím guľu do oboch rúk a musím sa snažiť hodiť čo najrovnejšie, aby padli kolky," opísal svoj hod predseda Marián Tóth.
Okrem kolkov združuje športový klub zo Šintavy aj ďalších nevidiacich a slabozrakých športovcov, ktorí sa venujú veslovaniu, cyklistike alebo turistike. Najmä v kolkoch získava klub množstvo ocenení, verejnosť sa však o týchto úspechov dozvedá len minimálne. "Snažíme sa robiť osvetu, ale ono je to tak, že medzi vidiacimi nie je tento šport až taký populárny," dodáva predseda klubu Male Šintava.
Kolky sa najmä u nevidiacich a slabozrakých na Slovensku tešia veľkej obľube. Organizátor turnaja aj predseda komisie kolkov označili tento šport u nás za najobľúbenejší.
Fotogaléria
