Reportáž: Srdce Vážskej kaskády – prehliadka Vodnej elektrárne Kráľová nad Váhom
{files5}
/data/images/107641.jpg
Vodná elektráreň Kráľová nad Váhom, technologický prototyp neskoršieho Gabčíkova, oslavuje jubileum a je stabilným pilierom slovenskej energetiky už štyri desaťročia. V sobotu (20. septembra) mali návštevníci možnosť zúčastniť sa exkluzívnej prehliadky vnútorných priestorov tohto významného diela. Trnavské rádio bolo pri tom.
Prehliadka začína v strojovni. Sprevádza nás manažér prevádzky Váh, Ivan Ulbricht. Práve tu by mali našu pozornosť ukradnúť dva hlavné turbogenerátory. Ale vzalo nám ju umelecké dielo, ktoré sa nedá nevšimnúť.
Monumentálny výtvor od výtvarníka Františka Chrásteka je výnimočný tým, že vznikol priamo počas výstavby elektrárne. Zobrazuje rieku Váh ako zdroj energie, ale aj ako úžitok pre poľnohospodárstvo, rybolov a rekreáciu. Chrástek maľoval svoje dielo na veľké betónové panely v roku 1985, pričom mu to trvalo tri mesiace.
Umelecké a dizajnové diela boli bežnou súčasťou architektúry v socialistickom Československu, kde vládne nariadenie určovalo, že percento z rozpočtu verejnej stavby malo ísť na umelecké dotvorenie.
Ticho v strojovni
Hoci Kráľová patrí k najväčším vodným elektrárňam na Váhu, momentálne je tu prekvapivé ticho. Ako vysvetľuje Ivan Ulbricht, ticho značí, že generátory momentálne nie sú v prevádzke, čo je spôsobené suchším obdobím.
Prevádzka elektrárne závisí od množstva vody, ktoré tečie Váhom. Voda z rieky sa aktuálne akumuluje v nádrži pred elektrárňou. Turbogenerátory sa spúšťajú hlavne počas energetických špičiek – ráno alebo večer – keď vyrábajú elektrickú energiu.
Prechádzame do spodnej strojovne, kde už vidno aj hriadeľ turbín. Celkovo sú tu dve Kaplanove turbíny. Keď sú turbíny v prevádzke, točia sa rýchlosťou 68 otáčok za minútu. Pri poruche by mohli dosiahnuť priebežné otáčky až 180 otáčok za minútu, pričom vtedy sa automaticky aktivuje systém havarijného veterníka, ktorý zabezpečí zastavenie rozvádzacieho kolesa aj lopát.
Obe Kaplanove turbíny patria k najväčším na Slovensku s priemerom 6,75 m a prietokom 420 m³/s. Väčšie sú aktuálne už iba v Gabčíkove. Každý turbogenerátor vyrába elektrinu s napätím úctyhodných 10 500 Voltov. Zaujímavý je aj prietok cez turbíny, hovorí Ivan Ulbricht.
Velín bez velenia
Vodné dielo Kráľová nad Váhom neplní len funkciu výroby elektriny. Má viacúčelové využitie, vrátane protipovodňovej ochrany, závlah, rekreácie, plavby a rybolovu. My postupne prechádzame na velín elektrárne. Je z neho vidno aj na priehradu, ktorú máme za chrbtom.
Jazero, či priehrada, ako ju volajú domáci, je impozantná. Objem vodnej nádrže predstavuje 66,5 milióna m³. Pri maximálnej hladine zaberá vodná plocha takmer 11 km². Okrem toho je nádrž spolu s priľahlými lesmi od roku 2008 chráneným vtáčím územím.
Zaujímavosťou je aj to, že riadenie elektrárne je už uskutočňované na diaľku. Vo velíne je teda iba veľký informačný panel a riadiaci počítač. Iba bývalí zamestnanci, ktorí aj dnes prišli na prehliadku, s nostalgiou spomínali, aké to tu bolo kedysi.
Historický podpriemer
Hoci Kráľová tvorí dôležitú súčasť Vážskej kaskády, ktorá je chrbtovou kosťou slovenskej hydroenergetiky, súčasné hydrologické podmienky nie sú priaznivé. Historický priemer ročnej výroby elektrickej energie sa pohybuje okolo 107 GWh. Avšak k aktuálnemu termínu sa výroba nachádza len na úrovni približne 40 GWh.
Zatiaľ to vyzerá, že by mohol byť zaznamenaný nelichotivý rekord, hoci zamestnanci, ktorí dnes prevádzkujú túto plne automatizovanú elektráreň, je to mimochodom iba 9 ľudí, dúfajú, že jesenné zrážky situáciu zlepšia a výroba vzrastie.
Medzitým už vychádzame zo strojovne, odovzdávame ochrannú prilbu, okuliare a vestu a lúčime sa pohľadom na dielo Františka Chrásteka.
Vodná elektráreň Kráľová nad Váhom bola postavená v rokoch 1980 až 1985 a uzatvára etapu budovania Vážskej kaskády.
Fotogaléria
