Nájdená pamiatka po rokoch: Do Trnavy niekto vrátil pozlátenú rukoväť z hrobky Esterházyovcov
{files5}
/data/images/105479.jpg
Po desaťročiach neznáma sa v Trnave objavil vzácny historický artefakt, ktorý sa dlhé roky považoval za stratený. Ide o pozlátenú rukoväť v tvare levej hlavy, ktorá pochádza zo sarkofágu jedného z členov šľachtického rodu Esterházyovcov. Rukoväť bola odovzdaná anonymne, čo vyvolalo nádej, že by sa na Slovensko mohli vrátiť aj ďalšie ukradnuté kultúrne pamiatky.
Slovensko, rovnako ako aj mnohé iné krajiny, čelilo v minulom storočí masívnemu vykrádaniu historických objektov. Kostoly, kaštiele a cintoríny boli terčom zlodejov, ktorí si odniesli tisíce cenných predmetov. Mnohé z týchto činov ostali nevyšetrené a ukradnuté diela sa buď predali do zahraničia, alebo skončili v súkromných zbierkach.
Jeden z najdrastickejších prípadov sa stal v 60. a 70. rokoch v Trnave. Vojaci Československej ľudovej armády, sídliaci v susedných kasárňach, zničili v krypte Kostola svätého Jána Krstiteľa sarkofágy rodiny Esterházyovcov. Tieto zdobené rakvy boli rozbité a ich cenné súčasti ukradnuté. Medzi pochovanými tu boli významné osobnosti, ako napríklad palatín Mikuláš Esterházy a jeho štyria synovia, ktorí padli v bitke pri Vozokanoch v roku 1652.
Lev, ktorý sa vrátil z tmy
Donedávna sa predpokladalo, že sa z týchto zničených sarkofágov nič nezachovalo. No v roku 2021 sa na pamiatkový úrad v Trnave dostal záhadný balíček s anonymným lístkom, ktorý potvrdil, že pozlátená rukoväť patrí do trnavského univerzitného kostola.
Ide o mohutné, ťažké kovanie v tvare leva, ktorý v papuli drží obruč. Rukoväť má rozmery približne 23 x 23 cm. Analýza potvrdila, že je vyrobená z cínovo-olovenej zliatiny a jej povrch je pozlátený. Zlaté sfarbenie je síce ošúchané, ale najlepšie sa zachovalo v oblasti očí a líc, čo dodáva levovi ešte dramatickejší vzhľad.
Plastika je mimoriadne detailná. Lev má hlboko vsadené, ľudské oči a výrazné obočie, ktoré mu dodáva dojem zamračenosti. Jeho tlama s krátkou bradou a fúzmi je majstrovsky prepracovaná. Časť rukoväte je, žiaľ, poškodená, no jej celková majestátnosť ostala zachovaná.
Symbol sily, ochrany a viery
Motív leva ako rukoväte na sarkofágoch nebol v 17. storočí ničím výnimočným. Takéto madlá zdobili napríklad cínovú rakvu s pozostatkami troch košických mučeníkov, ktoré dala v roku 1635 do Trnavy previezť Katarína Forgáčová, rodená Pálffyová, manželka palatína Žigmunda Forgáča. Pôvodne mala v úmysle pozostatky slávnostne umiestniť do jezuitského, univerzitného kostola, stavaného Mikulášom Esterházym, ktorý však ešte nebol dokončený. Preto rakvu uložili do klariského Kostola Nanebovzatia Panny Márie a neskôr do uršulínskeho Kostola sv. Anny. Madlá v tvare levích hláv sú pripevnené aj na sarkofágoch z cisárskej krypty viedenského kapucínskeho kostola ako napríklad sarkofágu cisára Ferdinanda III. či arcivojvodkyne Márie Terézie.
Tento symbol sa hojne používal už v antike, kde lev reprezentoval moc a ochranu. V stredoveku sa tento význam preniesol aj do kresťanskej kultúry, kde symbolizoval vzkriesenie, silu a večný život. Lev tak odráža Kristovo víťazstvo nad smrťou, čo mu zabezpečilo popredné miesto vo funerálnom umení.
Zlodej, ktorý rukoväť kedysi ukradol, pravdepodobne nevedel, akú hlbokú symbolickú hodnotu má predmet v jeho rukách. Po rokoch však tento historický poklad našiel cestu späť do rúk, ktorým patrí. Jeho anonymný záchranca tak poslal silný odkaz všetkým, ktorí vlastnia ukradnuté pamiatky – je čas, aby sa vrátili tam, odkiaľ boli vzaté.
Nájdenie tejto rukoväte je len prvým krokom. Trnavský prípad je inšpiráciou a nádejou, že aj ďalšie vzácne pamiatky, ktoré chýbajú v slovenských múzeách, hradoch a kostoloch, nájdu svoju cestu späť domov.
Tento obsah vznikol s podporou umelej inteligencie.
Fotogaléria
