81 rokov od SNP: úcta hrdinom, ktorí sa vzopreli fašizmu

Priamemu vypuknutiu SNP predchádzali udalosti vo svete, ktoré viedli k vzniku antihitlerovskej koalície. V exile sa formovala československá vláda vedená Edvardom Benešom a vznikali československé vojenské jednotky vo Francúzsku a Veľkej Británii. V decembri 1943 založili ilegálnu Slovenskú národnú radu (SNR), ktorá vo Vianočnej dohode vyhlásila zámer obnoviť Československo na princípe rovnosti oboch národov a bojovať proti nacisticko-nemeckého diktátu.

SNP vypuklo 29. augusta 1944 po tom, čo nemecké vojská prekročili slovenské hranice. Veliteľ vojenských zložiek povstalcov Ján Golian vydal rozkaz, aby slovenská armáda kládla fašistom odpor.

Povstanie začalo predčasne. Prípravy neboli ukončené, takže organizátori SNP museli prijať druhý, horší variant. Do hôr odchádzali stovky Slovákov, spoločne so sovietskymi, českými, maďarskými, nemeckými, francúzskymi aj belgickými hrdinami. Vytvárali partizánske oddiely a ničili hitlerovských votrelcov. Predstavitelia odboja však nemali pred Povstaním zjednotenú prípravu, ktorá by napomohla lepšej spolupráci.

Trnavská vojenská posádka ako jedna z mála na západnom Slovensku odišla do Povstania organizovane – s veliteľmi aj so zbraňami. Veliteľom posádky bol stotník Andrej Benka-Rybár a povstaleckým veliteľom nadporučík Karol Fraňo, ktorý mal skúsenosti z odboja už počas služby na východnom fronte.

Na druhý deň po vypuknutí Povstania zvolali v kasárňach „Invalidovňa“ zhromaždenie dôstojníkov a vojakov. Posádka obsadila dôležité objekty v meste, zatkla miestnych Nemcov a gardistov a spustila mobilizáciu dobrovoľníkov. 

Napriek ťažkostiam sa Povstanie rýchlo rozšírilo na viac ako 30 okresov s približne 1,7 milióna obyvateľmi. SNR prijala 1. septembra 1944 deklaráciu o prevzatí všetkej moci na povstaleckom území a vyhlásila demokratické Československo. Hlavnú časť oslobodeného územia tvorilo najmä stredné Slovensko so sídlom v Banskej Bystrici.

Podarilo sa stabilizovať povstaleckú obranu. Nie však nadlho. V októbri spustili Nemci veľkú ofenzívu, ktorá viedla k pádu Detvy, Zvolena a nakoniec aj Banskej Bystrice. Generál Rudolf Viest potom nariadil ústup do hôr a povstalci prešli na partizánsky spôsob boja. 

Keď sa k Trnave začali blížiť nemecké jednotky, dostala posádka rozkaz presunúť sa k Hlohovcu a následne na povstalecké územie. Z pôvodných približne 3500 vojakov sa napokon k povstalcom pridalo menej než 1500 mužov.

Dva mesiace sa proti nemeckej presile bránilo 60.000 vojakov armády a 18.000 partizánov. Slovenské národné povstanie sa tak stalo jedným z najvýznamnejších protifašistických vystúpení.

Na minulosť netreba zabúdať. Musíme mať neustále na pamäti výsledky ľudských rozhodnutí. V Trnavskom kraji dnes pripravili niekoľko spomienkových podujatí, ktoré si uctia pamiatku hrdinov SNP.

Západoslovenské múzeum v Trnave si na 81. výročie Slovenského národného povstania pripravilo sprievodné podujatia. Od 10.00 do 17.00 hod. odprezentujú príslušníci Ozbrojených síl Slovenskej republiky vojenskú techniku, výstroje a výzbroje. V záhradách múzea bude aj regrutačný stánok, v ktorom sa záujemcovia dozvedia o vstupe do profesionálnej armády, aktívnych zálohách aj o každodennom živote slovenských vojakov. Doobeda sa uskutočnila pietna spomienka pri pamätníku SNP za účasti predsedu TTSK Jozefa Viskupiča.

Senica a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov v Senici si tiež pripomenuli udalosti minulého storočia. Na Námestí oslobodenia si pamiatku padlých uctili aktom kladenia vencov v doprovode slovenskej hymny. Súčasťou pietneho aktu bolo aj položenie vencov k pamätnej tabuli na budove bývalej fašistickej väznice na Štefánikovej ulici.

Spomienkové podujatie pri príležitosti výročia SNP pripravili doobeda aj mestá Skalica, Dunajská Streda aj Piešťany za účasti primátora mesta Piešťany Petra Jančoviča.

V Galante sa slávnostné kladenie vencov uskutočnilo včera (27. augusta) o 14.00 hod. v Parku SNP.

TRNAVSKÉ. Vieme, čo sa deje v kraji.