Marcinko je najrýchlejší zo záhoráckych bocianov. Ornitológovia sledujú jeho cestu na juh
{files5}
/data/images/105141.jpg
Mladý bocian Marcinko z Kútov na Záhorí, vybavený telemetrickou vysielačkou, zvládol prvú veľkú cestu do Afriky. Za necelé dva týždne prekonal viac ako 3500 kilometrov a aktuálne sa nachádza na juhu Egypta. Ornitológovia vďaka vysielačkám získavajú cenné údaje o jeho ceste, migračných trasách aj hrozbách, ktorým bociany čelia.
Bociany patria medzi najobľúbenejšie vtáky, ktoré sú pevne späté so slovenskou krajinou. Každoročne prilietajú z Afriky na jar, aby na našich poliach a lúkach vyviedli mláďatá, a koncom leta sa vydávajú späť na dlhú púť na zimoviská.
Ich cesta je však plná nástrah. Práve preto sa ornitológovia snažia ich migráciu detailne skúmať. Telemetrické sledovanie bocianov má podľa odborníkov zásadný význam. „Prostredníctvom vysielačiek sa dozvedáme, aké migračné trasy využívajú, ako rýchlo dokážu dosiahnuť zimoviská v Afrike, ktoré územia sú pre ne dôležité a aké faktory ich ohrozujú. Na základe týchto poznatkov potom vieme nastaviť konkrétne ochranárske aktivity,“ vysvetlil Ján Gúgh, projektový koordinátor SOS BirdLife Slovensko.
Medzi bocianmi, ktoré sa tento rok už vydali na cesty, je aj Marcinko. Je jedným z desiatich mláďat zo Záhoria, ktoré tento rok ornitológovia označili. Vysielačky dostali len tie bociany, ktoré boli dostatočne silné a kondične pripravené na dlhú migráciu. Aj napriek starostlivému výberu už niektoré z označených mláďat neprežili. Dôvodom boli zásahy elektrickým prúdom na stĺpoch vysokého napätia. „Elektrické vedenia sú jednou z najväčších hrozieb. Bociany na nich často nocujú a niektoré typy stĺpov sú pre ne mimoriadne nebezpečné. Tento rok sme už evidovali dva úhyny mláďat práve kvôli zásahu elektrinou,“ priblížil Gúgh.
Okrem vedení lákajú bociany aj skládky komunálneho odpadu. Na skládke pri Holíči sa nedávno objavil aj bocian, ktorý mal na nohe ornitologický krúžok z Grécka. Ide o prvý potvrdený výskyt bociana bieleho z Grécka na Slovensku. Zároveň je to najsevernejší výskyt okrúžkovaného bociana bieleho z Grécka v rámci Európy. Prečo ale tie vtáky vyhľadávajú práve skládky?
Tento rok sa mláďatá na cestu vydali o čosi skôr. Bežne začínajú migrovať už v priebehu júla. „Evidujeme, že sa viac ponáhľali. Súvisí to pravdepodobne s extrémnym suchom, ktoré u nás panovalo,“ vysvetlil Gúgh.
Zo Záhoria vycestovalo do teplejších krajín viacero bocianov, ktoré ornitológovia sledujú. V dobrej kondícii boli bociany z Radošoviec, Borského Svätého Jura aj Moravského Svätého Jána. Najrýchlejší je však Marcinko z Kútov. Úspešne preletel Sinajský polostrov aj Červené more. „Aktuálne sa nachádza pri Asuánskej priehrade na juhu Egypta a postupne mieri do Sudánu. Tam už môže začať zimovať, alebo sa presunie ďalej do Čadu či Etiópie,“ doplnil Gúgh.
Príbeh bociana Marcinka je len začiatkom. Ornitológovia očakávajú, že sledovanie celej záhoráckej „letky“ prinesie ešte množstvo zaujímavých poznatkov. Vysielačky totiž neodhalia len to, kam bociany doletia, ale aj to, aké nebezpečenstvá ich na ceste ohrozujú. Aj vďaka nim môžu ochranári lepšie chrániť populáciu bociana bieleho nielen na Slovensku, ale aj na jeho migračných trasách. Cestu bociana z Kútov môžete sledovať aj na interaktívnej mape.
Fotogaléria
