Zajtra je voľno! Poznáte príbeh Sviatku práce?
{files5}
{if13}
/data/images/95589.jpg
Žiaci, študenti aj niektorí pracujúci sa zajtra potešia voľnému dňu. Pred nami je štátny sviatok - Sviatok práce. Aký je pôvodný význam tohto dňa, aké veľkolepé oslavy sa u nás konali a ako si na sviatok spomínajú ľudia, ktorých sme stretli v uliciach?
Sviatok, venovaný práci a pracujúcim oslavujú v desiatkach krajín na celom svete. Avšak nie pod rovnakým názvom a v rovnaký deň. Tradícia jeho vzniku je však spoločná a písať sa začala pred takmer 140 rokmi – 1. mája 1886.
História sviatku
Po dohode odborových zväzov v Spojených štátoch a Kanady vyšli v tento deň do ulíc desaťtisíce ľudí. Požadovali osem-hodinový pracovný čas. Do generálneho štrajku sa len v USA zapojilo viac ako 300.000 pracujúcich z vyše 13.000 závodov. Centrom boja sa stalo Chicago, kde sa po troch dňoch skončili štrajky a demonštrácie krviprelievaním. Zrážky s políciou si vyžiadali celkovo takmer dve desiatky mŕtvych a 50 ťažko zranených.
Už do niekoľkých rokov od štrajku ostal tento deň pamiatkou a pripomienkou. V roku 1890 sa oslavy Sviatku práce prvý raz konali v Spojených štátoch, v Nemecku, v Rakúsko-Uhorsku, vo Francúzsku, v Taliansku aj u nás.
Vyspovedali sme aj ľudí, ktorých sme stretli na ulici. Ako si na prvomájové oslavy spomínajú oni a aké tradície sú pre nich s týmto dňom späté?
Tak ako nám povedali naši respondenti, prvý máj je deň, ktorý je známy nielen ako sviatok práce, ale aj ako čas, keď sa v mnohých mestách a obciach stavajú máje. Táto tradícia má hlboké korene a je spojená s oslavou jari či plodnosti. Stavanie májov je starodávna tradícia. Má svoje korene v pohanských rituáloch. Máje symbolizujú plodnosť, rast a obnovu. V minulosti sa verilo, že májové stromy majú magickú moc a prinášajú ochranu a prosperitu do obce.
Ako to bolo u nás?
Na území dnešného Slovenska sa Sviatok práce oslavoval prvýkrát 1. mája 1890 v Bratislave v areáli na Železnej studničke, takisto v Košiciach a v Liptovskom Mikuláši. Po vzniku Československej republiky bol 1. máj zákonom z marca 1919 vyhlásený za štátny sviatok. Prvomájové oslavy sa niesli v duchu boja proti nezamestnanosti a zhoršovaniu postavenia pracujúcich. V rokoch 1933 – 1938 vyjadrovali protest proti fašizmu a vojne.
V období komunistického režimu v Československu boli prvomájové manifestácie zneužívané na propagandistické ciele a účasť na nich bola spravidla povinná. V uliciach miest pochodovali davy, ktoré hlasnými pokrikmi zdravili popredných komunistických funkcionárov stojacich na ozdobených tribúnach.
Komunistický režim z prvomájových sprievodov urobil oslavu úspechov socialistického hospodárenia, demonštráciu sily a odhodlania brániť zriadenie, ktorému mal vládnuť ľud.
Počas prvomájových sprievodov nesmela chýbať výzdoba či program. Aranžéri sa vždy predháňali, kto urobí najkrajšiu výzdobu na tribúne, najvýstižnejšie transparenty a heslá či slávne alegorické vozy.
1. máj menil rozvrh na školách
Radosť mali predovšetkým deti, ktoré celému tomuto podujatiu neprikladali politický význam. Nešlo sa do školy, ale do sprievodu. Nácviky na prvomájové sprievody sa konali už niekoľko dní pred samotným sviatkom. Na školách počas prestávok, ale aj vyučovacích hodín sa zhromažďovali žiaci a študenti. Presne sa muselo určiť, kto a ako bude niesť transparenty, vlajky i plagáty s hlavami štátnikov. vyberali tých najzodpovednejších.
Nezabudnite, že prvý máj je štátnym sviatkom a dňom pracovného pokoja. Na Slovensku sú tak v tento deň obchody a iné služby zatvorené.
Fotogaléria
