Archeológovia oživili tváre mŕtvych zo šibenice v Holíči. Výstava odhalí ich osudy
{files5}
{if13}
/data/images/94378.jpg
Výsledky výskumu v areáli šibenice spozná aj verejnosť. V stredu sa v Koniarni zámku uskutoční výstava aj s prednáškami pre verejnosť.
Téma murovaného holíčskeho popraviska neutícha ani po niekoľkoročnom výskume. Archeológom sa podarilo vlani dokočiť práce na výskume tejto významnej šibenice na Záhorí. Išlo o vôbec prvé murované popravisko, ktoré sa na Slovensku skúmalo. Archeológovia sa pustili do práce vďaka kolegom z Českej republiky. "Prvý impulz prišiel od našich kolegov z Brna z Masarykovej univerzity, ktorí nám túto lokalitu odporučili. Potom sme s kolegami išli do Holíča na prieskum a zistili sme, že má veľké predpoklady na zaujímavé výsledky alebo zaujímavé poznatky. Potom sa ten výskum už rozbehol," povedal Daniel Bešina z Katedry archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.
Výskum priniesol aj ovocie. Na mieste bývalej šibenice sa našli zvyšky architektúry. Ide o dva murované stĺpy a menší múrik, ktorý ich prepájal. Okrem toho objavili na mieste kostry popravených ľudí. "Zatiaľ ide všetko o mužov od 20 rokov až do 60 a zatiaľ ich máme spočítaných 12, ale to číslo ešte môže potom v budúcnosti trošku porásť, lebo ešte tam máme aj také kosti, ktoré nie sú ešte priradené. Nie všetky sa našli v anatomickej polohe," prezradil Bešina. Na mieste sa našla aj keramika z rôznych období, klince aj minca zo 17. storočia.
Súčasťou výskumu bola analýza kostí, ktorú realizovali spolu s antropológom. Odhalili vek, zdravie aj násilný koniec. Špecialitou je, že vďaka forenznej rekonštrukcii tvárí dokázali obetiam popráv vrátiť reálnu podobu. Podarilo sa im digitálne zosnímať 7 lebiek. "Spoločne s antropológom sme na lebky aplikovali takzvané kraniometrické body. To znamená, že sme na presne určené miesta na lebke priraďovali body, ktoré určovali akú mala tvár hrúbku mäkkého tkaniva. V podstate sme predvídali ako asi vyzerali," vysvetlil Bešina.
Podoby tvárí nebudú stopercentné. Farbu vlasov alebo očí nevedia určiť len na základe určenia kostí. "Tam by bolo treba robiť dna analýzy, ale ten základný vzhľad sa dá povedať celkom presne," doplnil Bešina. Vedia ale archeológovia aj niečo o ľuďoch, ktorí na mieste zahynuli? Aké sú ich príbehy?
Tajomstvá murovanej šibenice v Holíči spozná aj verejnosť. V stredu (16. apríla) sa v Holíčskom zámku uskutoční výstava, ktorá prinesie výsledky interdisciplinárneho výskumu, ktorý odhalil jedinečné nálezy spojené s popraviskom. Návštevníci sa dozvedia viac o archeologických objavoch, antropologických analýzach a historických súvislostiach tohto miesta. Výstava potrvá do konca mesiaca.
Fotogaléria
