Pohľad na Trnavský región z výšky 24 km: Študenti z Trnavy poslali sondu k hraniciam vesmíru
{files5}
{if13}
/data/images/87392.jpg
V lete 2024 sa dvaja študenti Materiálovotechnologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity so sídlom v Trnave rozhodli navrhnúť, postaviť a vyslať ich prvú fakultnú sondu k hraniciam vesmíru, a teda do stratosféry.

Projekt vznikol s cieľom priblížiť činnosť fakulty k vesmírnemu inžinierstvu. Tiež otestovať lacné technologické riešenia v extrémnych podmienkach horných vrstiev atmosféry. Za projektom stoja študenti Nikolas Blahušiak a Matej Šesták.
Po dôkladných prípravách a nevyhnutnej komunikácii s autoritami odštartoval zo Šenkvíc v lete 2024 meteorologický balón so sondou. Niesla snímací systém zameraný na zber základných fyzikálnych a environmentálnych dát.
Snahou bolo dosiahnuť čo najväčšiu výšku a otestovať spoľahlivosť systému v rôznych výškach. "Balón bol naplnený asi 2000 litrami hélia. To mu umožnilo vyletieť do výšky 24 km, kde napokon vplyvom rozpínania hélia praskol. Bezpečný pád zabezpečil padák, ktorý sondu zanechal až v Košútoch pri Galante," hovorí Andrej Dobrotka, slovenský vedec pôsobiaci na Ústave výskumu progresívnych technológií MTF STU.
Srdcom sondy bol riadiaci člen, ktorý počas celého letu zbieral dáta o tlaku a teplote okolia. Sonda niesla aj kamery, ktoré zaznamenali zábery Trnavského regiónu zo stratosféry vrátane povodia Dunaja a vodného diela Gabčíkovo.
Výzvy stratosféry
Let do stratosféry predstavuje zvládnuť nehostinné prostredie s nízkymi teplotami a veľmi malým tlakom. "Študenti sa preto zamerali na testovanie lacnej elektroniky v extrémnych podmienkach. Experiment zahŕňal aj skúšanie možností napájania sondy pomocou fotovoltických panelov. Tým sa preverila ich účinnosť vo výškach, kde je intenzita slnečného žiarenia vyššia. Nameraná maximálna výška bola 24 km a najnižšia teplota až -47 stupňov celzia," ozrejmil Dobrotka.
Dôkazom, že sa sonda dostala až do stratosféry bol priebeh nameranej teploty. Teplota s výškou klesá až po tropopauzu. To je hraničná vrstva medzi troposférou a stratosférou. Troposféra je najspodnejšia vrstva atmosféry. Stratosféra je druhá hlavná vrstva zemskej atmosféry po troposfére. Leží medzi tenkými vrstvami tropopauza a stratopauza.
Sonda namerala obrat vo vývoji teploty. Tá začala s pribúdajúcou výškou stúpať až do 24 km. Tam balón praskol. Na základe vysielača GPS súradníc partia nadšencov z MTF dostala správu, že už "klesáme“. Následne nastalo "nahánanie“ sondy na padáku po Trnavskom regióne čím experiment dostal úplne iný charakter.