Etnologička Nádaská nám priblížila dejiny čarodejníctva v kraji
{files5}
{if13}
/data/images/80708.jpg
V Trnavskom kraji je najviac spätá s čarodejníctvom obec Ružindol.
Dušičky sú už za rohom a práve toto je obdobie, kedy sa viac zaujímame o duchov, čary a mágiu. Trnavský kraj ukrýva vo svojich zákutiach aj fascinujúcu kapitolu o čarodejníctve. Od pradávnych čias, keď sa povery prelínali s realitou, až po súčasnosť, kedy sa mágia stáva skôr predmetom záujmu historikov a etnológov, zanechalo čarodejníctvo v tomto regióne nezmazateľnú stopu. O rituáloch a povestiach spojených s Trnavským krajom sme sa rozprávali s uznávanou etnologičkou a historičkou Katarínou Nádaskou.
Na území Uhorska sa prenasledovanie a obviňovanie z čarodejníctva objavuje od 16. storočia a končí sa 18. storočím. Práve Trnava je ako kráľovské mesto veľmi spätá s týmto obdobím. "Mnohé ženy aj mnohých mužov, ktorých obvinili z čarodejníctva, deportovali do trnavskej veže, kde boli v minulosti kazematy a väznica, podobne tomu bolo aj na radnici. Práve v Trnave sa konali výsluchy," povedala Nádaská. S čarodejníctvom sa podľa etnologičky spájali dve teórie.
Druhá teória hovorila o individuálnom čarodejníctve, čo znamená, že mnohé ženy, ktoré sa venovali liečeniu, obviňovali z bosoráctva. "Ľudové liečenie sa skladalo z dvoch zložiek. Jedna bola racionálna, kedy ženy liečili cez bylinky, maste a odvary. Druhá bola magická zložka. Niekedy sa to kombinovalo, že prenášali choroby na druhý objekt alebo zariekali choroby," prezradila etnologička. Ak však bylinkárky nepomohli, obvinili ich z bosoráctva.
Podľa Nádaskej bolo aj v Trnave niekoľko takýchto bosoráckych procesov, kde boli práve ženy, ktoré sa venovali liečeniu a ich cieľom bolo pomôcť, no napokon ich obvinili z bosoráctva. "Bola to doba, kedy bolo veľmi jednoduché niekoho obviniť. Procesov s bosorkami u nás aj v Trnave boli len desiatky. V porovnaní s ostatnými krajinami sme na tom boli ešte relatívne dobre," uviedla. Ako teda vyzerali procesy s čarodejnicami na našom území?
V minulosti sa u nás verilo, že keď bosorka praktizuje čiernu mágiu, dobrovoľne sa spojila s diablom a za démonické schopnosti mu dala svoju dušu. Bolo tak jasné, že po smrti pôjde priamo do pekla. Čarodejnice u nás upaľovali, aby si pred smrťou očistili dušu a zmazali si časť svojich hriechov. V Trnave popravili posledné bosorky 28. februára 1744. Sťali a potom upálili Annu Chlebovú a Magdalénu Gőrőgovú. Obe pochádzali z neďalekej poddanskej obce Ružindol. Práve tá je podľa etnologičky v rámci Trnavského kraja naviac spájaná s bosoráctvom.
História čarodejníctva v Trnavskom kraji je skutočne bohatá. Presné miesto v Trnave, kde zomreli posledné bosorky rukou kata, sa už nedá presne vystopovať. Trnavské popravisko sa v priebehu rokov stalo súčasťou zástavby v rámci rozvíjajúceho sa mesta. Pravdepodobne sa nacháhadzalo sa v lokalite ohraničenej tokom Trnávka, dnešnou Tamaškovičovou a Zelenečskou ulicou. Všetky zaujímavosti nájdete aj v Štátnom archíve v Trnave.
Fotogaléria
